Stavebné konanie je komplikované, zdĺhavé a predražené
Jednoduché. Také by chceli podnikatelia mať stavebné konanie.
Na prvý pohľad samozrejmá požiadavka. V slovenských podmienkach skôr kapitola z fantastického románu.
Stavebný zákon je azda najkomplikovanejšia právna úprava v celej slovenskej legislatíve. Nielen zložitosťou, ktorá stavebné konanie predlžuje, či častými novelami. Aj počtom zákonov, na ktoré odkazuje a ktoré tiež častými zmenami robia zo stavebného konania pre každého stavebníka neprehľadnú a neobľúbenú tortúru.
Stavebné konanie je tradičný symbol administratívnej bariéry, zbytočnej byrokracie a zdržiavania. Ani ostatná novela stavebného zákona, platná od novembra minulého roku, nepriniesla vytúžený poriadok.
To je ambíciou úplne nového zákona, na ktorom pracuje Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR – už zopár rokov. Na jeho schválenie bude čakať národná rada v novom zložení. Nový zákon má totiž platiť najskôr od roku 2008.
Jednoduchý zákon.
Aký bude nový zákon? „Ak má splniť účel, musí byť čo najjednoduchší,“ zdôrazňuje Pavel Vlček, podnikajúci v oblasti inžinieringu. Návrh ministerstva prešiel začiatkom tohto roka medzirezortným pripomienkovaním.
S veľkým ohlasom. Pripomienok boli dve tisícky. Po ich spracovaní čaká upravenú verziu rovnaký kolotoč.
Blížiace sa voľby ich akceptáciu nezrýchlia, po plebiscite prídu na rad letné dovolenky. Aj preto už rezort výstavby netlačí na pílu. Dátum platnosti navrhol až na január 2008.
Nový stavebný zákon má nahradiť súčasnú normu, ktorá tento rok dovŕšila tridsiatku. Ak sa vízia rezortu výstavby začne napĺňať, prinesie citeľné zmeny.
Najmä nová kategorizácia stavieb s jednoduchou základnou filozofiou: čo najviac rozšíriť skupinu stavieb, na ktoré stavebné povolenie nebude treba. A zároveň sprísniť povoľovanie stavieb so zvýšeným bezpečnostným rizikom, ktoré závisí predovšetkým od množstva ľudí, ktorí sa na nej vyskytnú. Prípadne od mimoriadne výrazného vplyvu na životné prostredie.
Podľa predstavy ministerstva sa najjednoduchšie budovy budú stavať bez ohlásenia. Stavby s malým vplyvom na životné prostredie sa zaobídu bez povolenia, postačí ich ohlásiť.
No aj pri stavbách, na ktoré povolenie treba, sa má čo najviac využívať zjednodušené konanie. Návrhy majú odbremeniť stavebné úrady a skrátiť stavebné konanie na minimum.
Aby sa to podarilo, prichádza ministerstvo s novinkou. Podľa zahraničných vzorov sa má časť výkonu verejnej správy presunúť na súkromný sektor.
Užitočné novinky.
Návrh nového stavebného zákona zavádza inštitút autorizovaného znalca, zvaného audítor. Inšpiráciu našiel rezort výstavby v anglickej, nemeckej či českej legislatíve.
Audítor bude kvalifikovaná fyzická osoba s právomocou posudzovať žiadosti o vydávanie stavebných povolení a skúmať projektovú dokumentáciu. Na základe zmluvy so stavebníkom posúdi návrh na vydanie stavebného povolenia a projektovú dokumentáciu. V prípade potreby aj získané stanoviská príslušných orgánov.
Overenie projektu vykonajú audítori namiesto úradníka stavebného úradu, no za odmenu. Audítori sa majú podieľať aj na štandardných stavebných konaniach.
Dôkladnejšie dodržiavanie záväzkov stavebníka zas má priniesť preventívny dozor stavieb. Prostredníctvom kontrolných prehliadok, ktoré takisto budú vykonávať audítori.
Stavebný úrad bude iba vydávať povolenia. Aj pri tom sa bude môcť spoľahnúť iba na odporúčanie audítora – ak ho bude považovať za dostatočné.
To odbremení stavebné úrady, ktoré budú môcť uvoľnené kapacity využívať pri stavbách s prísnejším posúdením bezpečnostného rizika. Ale využitie audítorov zabezpečí aj odborné posúdenie žiadosti a príloh.
Práve odbornosť patrí dnes medzi slabé miesta stavebných úradov. Prechod stavebného konania na samosprávy spôsobil, že v celom procese sa vyskytuje množstvo nekvalifikovaných ľudí. Okrem zvýšenia personálnej kvality však musia samosprávy zabezpečiť aj ďalšiu rozhodujúcu podmienku skrátenia a zjednodušenia stavebného konania.
Legislatívne zmeny totiž budú nanič, ak nebude fungovať obecné územné plánovanie. Cieľom je, aby sa viac využívala rozsiahla územnoplánovacia dokumentácia.
Ak bude v územných plánoch jasne napísané, kde má čo stáť, na zbytočné diskusie nebude priestor. Aj preto ministerstvo tlačí na zmeny.
Počet obcí, ktoré musia mať územný plán, sa má rozšíriť. Doterajšie veľkostné kritérium dvetisíc obyvateľov sa zníži na polovicu.
A povinnosť aktualizácie územného plánu sa bude sledovať zodpovednejšie. Veď napríklad Bratislava má stále vyše tridsaťročný územný plán, ktorý bol naposledy aktualizovaný v prvej polovici 90. rokov minulého storočia.
Prehľadný územný plán je síce v záujme stavebníkov, ale... „šéfom samospráv by to bránilo správať sa ako gubernátori. Jednoduchý systém poskytuje aj menší priestor na korupciu a nekalé praktiky,“ myslí si P. Vlček, ktorý istý čas pôsobil aj ako člen mestského zastupiteľstva v Bratislave.
Časté zmeny.
Poznať stavebný zákon dnes znamená znovu a znovu ho čítať. A spolu s ním aj ďalšie zákony, na ktoré základná stavebná norma odkazuje.
Nový zákon má husté intervaly medzi jednotlivými novelami odstrániť. Prvý krok k zjednodušeniu neprehľadnej spleti urobila vlaňajšia „veľká“ novela stavebného zákona.
Viac než meniť podstatu procesu je jej cieľom vyčistiť prostredie a pripraviť pôdu na implementáciu novej legislatívy. Časová aj finančná záťaž stavebníkov je privysoká. Hlavnou ambíciou vlani prijatej novely bolo napraviť chyby v samom stavebnom zákone a v súvisiacich predpisoch.
Ochrana verejného záujmu je zabezpečená príliš komplikovane. V oblasti hygieny, infraštruktúry či životného prostredia.
Povoľovací proces rôznych organizácií sa riadi desiatkami právnych predpisov. Výsledkom je nutnosť kľučkovať medzi predpismi, ktorým chýbajú prepojenia.
Najčastejší výsledok – prieťahy. Konkrétnym výsledkom by malo byť zníženie počtu správnych konaní, ktoré predchádzajú územnému či stavebnému konaniu. Práve zháňanie potrebných odobrení zabralo v minulosti stavebníkovi podstatnú časť času pri získavaní stavebného povolenia.
Zdržanie má skratku EIA
Už dvanásť rokov je na Slovensku pri niektorých stavbách povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (Environmental Impact Assessment – EIA). EIA má za úlohu zistiť, aký vplyv bude mať daný projekt alebo činnosť na životné prostredie. A to ešte pred rozhodnutím o ich povolení. Ak ide napríklad o stavebný projekt zo zákona podliehajúci posudzovaniu vplyvov, bez záverečného stanoviska EIA ho stavebný úrad nemôže povoliť. Nevyhne sa mu žiadny veľký projekt zásadného významu, ako výstavba elektrárne, vodnej nádrže či výrobného závodu, ale ani väčšia kancelárska budova. Pamätá sa aj na parkoviská či garáže, ktoré sú dnes už súčasťou aj bežných obytných novostavieb.
EIA trvá od niekoľkých týždňov do niekoľkých mesiacov. Nezriedka však aj vyše roka. Pôvodné zámery investora tak dokáže riadne posunúť. Nie každý projekt musí prejsť celým procesom posudzovania. Povinne posúdené musia byť projekty zaradené do zoznamu A. Ide spravidla o veľké stavby – diaľnice, elektrárne, ale napríklad aj garáže s viac ako tristo parkovacími miestami či parkoviská s viac ako 500 miestami.
Menšie projekty definuje zoznam B. V ich prípade posudzovanie často ani nemusí prebehnúť. To, či je nevyhnutné, rozhodne ministerstvo životného prostredia v rámci zisťovacieho konania. Práve takto sa v praxi môže firma vyhnúť povinnému posudzovaniu. Tým, že rozsah svojej stavby stlačí pod stanovené limity. Projekt ide do zisťovacieho konania. Závisí potom od rozhodnutia ministerstva, či uzná predložené podklady za dostatočné alebo nariadi začatie celého procesu posudzovania.
Osobitný prípad predstavujú stavby v chránených územiach alebo v mimoriadne zaťažených územiach. Ministerstvo pri takýchto investičných zámeroch môže spustiť aj posudzovanie činností, ktoré v zákone vôbec uvedené nie sú. Zámer o pripravovanej výstavbe musí oznámiť firma ministerstvu životného prostredia. Okrem základných údajov o stavbe musí v podkladoch načrtnúť aj pravdepodobné vplyvy na životné prostredie. A to minimálne pre dva varianty projektu. Po preštudovaní týchto základných údajov ministerstvo rozhodne, či pre daný zámer prebehne posudzovanie. V prípade väčších projektov zaradených do zoznamu A musí toto posudzovanie prebehnúť automaticky.
Závisí potom od rozhodnutia ministerstva, ktoré varianty stavebného zámeru sa budú bližšie hodnotiť. Ako posudzujúci môže určiť aj to, na ktoré potenciálne problematické dosahy sa štúdia zameria. Investor by však už v predkladaných dokumentoch mal uviesť aj to, akými technickými opatreniami chce zabrániť alebo zmierniť vplyv na životné prostredie. Stavebník má vyhrané, až keď dostane záverečné stanovisko. Okrem odporučenia či zamietnutia stavby v ňom ministerstvo určí aj ďalšie detaily. Napríklad ktorý z predložených variantov je z pohľadu životného prostredia najvýhodnejší. (pma)
Novela povolenia väčšiny inštitúcií, napríklad odborov životného prostredia, hasičov či energetikov, z režimu správneho konania vyňala a stanovila im lehoty. Niektoré z nich pritom v minulosti žiadne nemali, lebo nebolo možné vydať niektoré povolenie bez schválenia iného.
Zmena priniesla možnosť, aby schvaľovací proces bežal na viacerých úradoch súčasne. Bremeno rozmýšľania nad konkrétnymi pripomienkami presunula z dovtedy neistého stavebníka na úradníkov.
Aby uvádzali len tie, ktoré skutočne majú význam, sprísnila novela povinnosť pre dotknuté orgány presne citátom zo zákona zdôvodniť každú námietku proti návrhu.
Priveľa papierov.
Lenže okruh dotknutých osôb je stále priširoký. Stavebnému biznisu najviac prekážajú príliš veľké právomoci, ktoré v rukách držia mimovládne ochranárske organizácie.
Tie, hoci priamo ich sa projekt netýka a zastupujú len časť verejnosti, dokážu váhou svojho slova zdržať v podstate každý väčší developerský projekt. Žiadna úprava stavebného konania zatiaľ nedokázala poskytnúť stavebníkovi istotu, že zoznam dotknutých orgánov, ktorých stanoviská si vyžiadal pre svoj návrh, je dostatočný.
Zákon stále iba vymenúva verejné záujmy, ktoré treba ochrániť. Verejná správa zatiaľ nebola schopná zostaviť účinný manuál, podľa ktorého by sa mohol stavebník riadiť.
Podľa ministerstva výstavby sa pevný zoznam povolení ani zostaviť nedá. Každá stavba môže potrebovať vyjadrenia inej skupiny orgánov.
Záväznosť stanovísk nielen pre stavebníka, ale aj pre orgán, ktorý ich vydal v územnom konaní, platí po novele aj vo fáze stavebného konania. Táto novinka by mala zabrániť generovaniu nových pripomienok.
Napríklad v stavebnom konaní by už nemali prichádzať pripomienky, ktoré sa neobjavili v predchádzajúcom územnom konaní, prípadne ich stavebník vyriešil.
Významnou novinkou, ktorú priniesla novela, je zmena koordinátora konania. Zbierku stanovísk kompetentných organizácií a úradov by tak nemal kompletizovať stavebník, ale priamo stavebný úrad v rámci konania. Ak však od niektorého dotknutého orgánu príde zamietavé stanovisko, konanie nemôže pokračovať a stavebník musí žiadosť opraviť.
Stavebník má možnosť urýchliť vybavovanie stavebného konania, ak si všetky potrebné záväzné stanoviská zadováži sám. A priloží ich k žiadosti o vydanie územného rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Stavebný úrad v takom prípade prerokuje s príslušnými orgánmi len konkrétne podrobnosti, ktoré sa týkajú stavby.
Nekvalitné úrady.
Jadrom problému sú však samy stavebné úrady. Už po decentralizácii verejnej správy sú nimi obce.
Slabé personálne a kvalifikačné vybavenie je pochopiteľný dôsledok ich vysokého počtu. Privysokého na to, aby reálne fungovali.
Keď ministerstvo výstavby v roku 2004 skúmalo schopnosti malých obcí vykonávať činnosti stavebných úradov, dospelo k záveru, že ich kvalita sa po zmene „vo všeobecnosti nezlepšila“. V prípade osvietenejších starostov sa obce dobrovoľne rozhodli spolupracovať a začali vznikať spoločné stavebné úrady.
Skoordinovať činnosť stavebných úradov sa však odhodlala len časť obcí. Pôvodná koncepcia fungovania prenesenej verejnej správy s takýmto fungovaním počítala.
Analýza rezortu výstavby napočítala pred rokom 391 stavebných úradov. „Neúmerne vysoký počet, ktorý neumožňuje účinne metodicky riadiť a kontrolovať ich činnosť,“ hodnotí ministerstvo. Aspoň prechodné riešenie by mal priniesť zákon, ktorý obce zodpovedné za výkon štátnej správy určil taxatívne.
Hranice obvodov ich pôsobnosti má nariadením stanoviť vláda. Ďalší krok má byť nová „komunálna reforma“.
Pri jej príprave má kabinet posúdiť, či by nebolo možné a vhodné vytvárať väčšie správne jednotky. Nová reforma by sa mala podľa bývalého vládneho splnomocnenca pre reformu verejnej správy Viktora Nižnanského udiať do komunálnych volieb, ktoré sa budú konať koncom dekády.
Rezort stavebníctva sa návrhmi V. Nižňanského inšpiroval pri príprave úplne nového stavebného zákona. Nová právna úprava by mala podľa rezortného návrhu v úmysle taxatívne vytvoriť spoločné stavebné úrady pre spádové oblasti.
Predbežne počíta s tým, že spoločných stavebných úradov by malo byť zhruba 120. V ich územných obvodoch by malo byť všetkých 2 942 obcí Slovenska. Poverené stavebné úrady už podľa ministerstva výstavby budú musieť byť personálne aj odborne dostatočne vybavené. Než sa však takúto úpravu podarí uviesť do praxe, možno čakať ľúty politický boj o zachovanie úradov.
Čo prekáža podnikateľom.
- Chaos vo vybavovaní, ktorý priniesol presun stavebného konania na obce. Tie nemajú dostatok skúsených a kompetentných ľudí, aby celý proces dokázali hladko zvládnuť.
Stavebné konanie je zdĺhavé, prebyrokratizované, zbytočne zaťažujúce. Najprv stavebník musí získať písomné stanoviská dotknutých inštitúcií, potom si stavebný úrad opäť vyžiada to isté. Stavebník na úradoch získa informácie len ústne, často neúplné a na viackrát.
Požiarne predpisy nie sú zladené so stavebným zákonom. Ak sa medzi stavebným konaním a kolaudáciou zmení vyhláška, kolaudácia sa nekoná, lebo najmä požiarnici robia niekedy zbytočné problémy.
Požiarnici majú nezmyselné požiadavky na zbytočne veľké a drahé dvere v administratívnej budove. Vychádzajú z plochy a teoretického počtu ľudí, ktorí bude na nej pracovať. Nezaujíma ich, že skutočný počet bude oveľa nižší.
Stavebník je nútený zabezpečiť dostatok parkovacích miest i prístup pre telesne postihnutých. Často však ide o zbytočnú vynútenú investíciu, ktorá sa nikdy nevyužije. Ide o znevýhodnenie oproti existujúcim projektom, pri ktorých takáto povinnosť nejestvuje. Napríklad v jednom hoteli, ktorý musel vybudovať prístup pre vozíčkarov, sa neubytoval za šesť rokov ani jeden. Ide o 40-lôžkový penzión pre lyžiarov v horách.
Investori majú v obciach pocit, že nie sú vítaní. K domácim stavebníkom sú samosprávy často ústretovejšie.
Niektoré hygienické vyhlášky pochádzajú ešte z 50. rokov. Z toho vyplývajú nezriedka nezmyselné požiadavky, ako povedzme povinnosť obložiť kuchyňu obkladačkami až po strop. Napríklad mikrovlnku však hygienické požiadavky nepoznajú.
PRAMEŇ: prieskum Podnikateľskej aliancie Slovenska
http://www.etrend.sk/68755/podnikanie/firemne-pravo/symbol-byrokracie-si-pyta-zmeny
