Oblasť Veľkého Krtíša a Krupiny
Odoslané: 02. Feb 2006 14:42
Táto oblasť je charakterizovaná ako jedna z najchudobnejších na Slovensku a dokonca aj ako jedna z najchudobnejších oblastí v rámci BB VÚC. Dôvodom je stagnujúce miestne hospodárstvo založené hlavne na baníctve, ale aj tu mali a majú problémy ďalšie firmy a keďže tu chýba dopravná infraštruktúra v podobe aspoň rýchlostnej cesty (RC), ktorá by spojila túto oblasť s BB alebo s BA, KE atď. a zároveň aj tá súčasná dopravná infraštruktúra je výrazne zanedbaná, tak sem ani veľa nových investorov neprichádza. Je tu slabá a nedostatočne rozvinutá cestná sieť a podobne aj železničná sieť.
Cestná sieť.
Konkrétne by sa mal klásť dôraz na tieto cestné úseky:
1. Krupina-Babín
2. Krupina-Dudince
3. Dačov Lom-Modrý Kameň-Veľký Krtíš
4. Veľký Krtíš-Sklabiná-Želovce-Slovenské Ďarmoty-hranice s Maďarskom
5. Slatina-Plášťovce-Opava-Kosihovce-Dolné Plachtice-Veľký Krtíš
6. Veľký Krtíš-Pôtor-Slovenské Kľačany
7. Bzovík-Litava-Čebovce-Slovenské Ďarmoty
Tým dôrazom myslím výraznejšie investície do týchto ciest v podobe zlepšenia ich parametrov ako aj lepšej údržbe počas a po zimnom období.
Tých ciest by sa našlo oveľa viac, pretože by bolo potrebné výrazne investovať do ciest aj I. ale aj II. a III. triedy a okrem toho by bolo veľmi potrebné postaviť tu aj nové cestné úseky, ktoré by spojili priamejšie napríklad Krupinu a Veľký Krtíš (cez Bzovík).
A veľmi potrebná by tu bola aspoň na 1/2 profil RC R3 južná vetva Zvolen-Šahy.
Ďalej je potrebné vybudovať tieto cestné obchvaty:
1. Krupina, Domaníky, Dudince
2. Veľký Krtíš (ideálne v spojení s Modrým Kameňom)
3. Slovenské Ďarmoty
4. Opava
5. Želovce
6. Pôtor
Bod č. 1 bude riešiť RC R3. A skutočne dnes potrebným je bod č. 2.
Ďalšou oblasťou je rozvoj železničnej dopravy v tomto regióne.
Železničné trate:
Základným problémom je chýbajúca železničná trať, ktorá by spojila Krupinu s Veľkým Krtíšom.
Letecká doprava.
Táto oblasť svoje regionálne letisko typu aké je v ZA alebo v PP nepotrebuje. Tu by malo byť prioritou investovať do základnej cestnej siete a dostavať chýbajúce železničné napojenie. Letisko je v dostatočnej vzdialenosti v Sliači alebo potom v Maďarsku v Budapešti.
Ostatné investície do infraštruktúry v tejto oblasti v rámci predovšetkým vodných zdrojov a ochrany ŽP.
Práve v tejto oblasti teraz prebehla veľká investícia v rámci vodojemov a ďalších investícií vo vodárenstve v objeme 1 mld. SKK, ktorú finančne kryla hlavne EU.
Cestná sieť.
Konkrétne by sa mal klásť dôraz na tieto cestné úseky:
1. Krupina-Babín
2. Krupina-Dudince
3. Dačov Lom-Modrý Kameň-Veľký Krtíš
4. Veľký Krtíš-Sklabiná-Želovce-Slovenské Ďarmoty-hranice s Maďarskom
5. Slatina-Plášťovce-Opava-Kosihovce-Dolné Plachtice-Veľký Krtíš
6. Veľký Krtíš-Pôtor-Slovenské Kľačany
7. Bzovík-Litava-Čebovce-Slovenské Ďarmoty
Tým dôrazom myslím výraznejšie investície do týchto ciest v podobe zlepšenia ich parametrov ako aj lepšej údržbe počas a po zimnom období.
Tých ciest by sa našlo oveľa viac, pretože by bolo potrebné výrazne investovať do ciest aj I. ale aj II. a III. triedy a okrem toho by bolo veľmi potrebné postaviť tu aj nové cestné úseky, ktoré by spojili priamejšie napríklad Krupinu a Veľký Krtíš (cez Bzovík).
A veľmi potrebná by tu bola aspoň na 1/2 profil RC R3 južná vetva Zvolen-Šahy.
Ďalej je potrebné vybudovať tieto cestné obchvaty:
1. Krupina, Domaníky, Dudince
2. Veľký Krtíš (ideálne v spojení s Modrým Kameňom)
3. Slovenské Ďarmoty
4. Opava
5. Želovce
6. Pôtor
Bod č. 1 bude riešiť RC R3. A skutočne dnes potrebným je bod č. 2.
Ďalšou oblasťou je rozvoj železničnej dopravy v tomto regióne.
Železničné trate:
Základným problémom je chýbajúca železničná trať, ktorá by spojila Krupinu s Veľkým Krtíšom.
Letecká doprava.
Táto oblasť svoje regionálne letisko typu aké je v ZA alebo v PP nepotrebuje. Tu by malo byť prioritou investovať do základnej cestnej siete a dostavať chýbajúce železničné napojenie. Letisko je v dostatočnej vzdialenosti v Sliači alebo potom v Maďarsku v Budapešti.
Ostatné investície do infraštruktúry v tejto oblasti v rámci predovšetkým vodných zdrojov a ochrany ŽP.
Práve v tejto oblasti teraz prebehla veľká investícia v rámci vodojemov a ďalších investícií vo vodárenstve v objeme 1 mld. SKK, ktorú finančne kryla hlavne EU.