Diaľnica D3 je nepotrebná, ukázala štúdia. Nemáte správne dá

[MVO]

Diaľnica D3 je nepotrebná, ukázala štúdia. Nemáte správne dáta, reagujú zástupcovia Kysúc
Županka varuje, že môžeme utŕžiť európsku hanbu.

KYSUCKÉ NOVÉ MESTO. Česká spoločnosť Afry predstavila v Kysuckom Novom Meste štúdiu realizovateľnosti vrátane technického riešenia a výsledkov cost-benefit analýzy (CBA, analýza nákladov a prínosov) na chýbajúce úseky diaľnice D3 cez Kysuce, ktoré by mali stáť do roku 2030.
Posledných dvadsaťtri kilometrov štúdia rozdelila na tri časti, ktorých výstavbu by mala zaplatiť Európska únia.
Pôvodným zámerom bolo verejné prerokovanie technického trasovania a variantnosť výstavby druhého úseku od Kysuckého Nového Mesta po Oščadnicu, ku ktorému takmer nedošlo.
Vlnu nevôle zdvihla analýza nákladov a prínosov toľko potrebnej diaľnice. Podľa štúdie je ekonomická návratnosť až v dvoch častiach takmer nulová.
Za jediný, takmer návratný, uvádza štúdia úsek Žilina, Brodno – Kysucké Nove Mesto, ktorého návratnosť je kúsok pod hodnotou jedna.
V ďalšom úseku po Oščadnicu je to 0,4 a v poslednom chýbajúcom úseku po Čadcu dokonca 0,2. Podľa štúdie realizovateľnosti je teda diaľnica nepotrebná a peniaze z Bruselu by boli vynaložené neefektívne.
„Štúdia realizovateľnosti je potrebná a požaduje ju od nás Európska komisia. Nie je dôvod ju po odbornej stránke spochybňovať. Čo sa týka ďalšieho procesu, pri prvej etape Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, je loptička na strane NDS, ktorá musí dokončiť proces EIA, dokumentáciu pre stavebné povolenie a vypracovať súťažné podklady. Čo sa týka ďalších dvoch úsekov, pokiaľ nevychádzajú, môže prísť k politickému rozhodnutiu, a nebolo by to prvýkrát, keď sa povie ideme ďalej s prípravou projektov D3,“ uviedol počas rokovania prostredníctvom telemostu riaditeľ odboru projektov dopravnej infraštruktúry Ľuboš Ďurič s tým, že nikdy sa D3 toľko nepohla, ako za posledné dva roky.
„Ak už táto diaľnica nevychádza, tak už nestavajme nikde. Podľa CBA by pri týchto modeloch vyšla diaľnica možno niekde na rovine, kde nie je potrebná. Takéto modely treba zmeniť, prípadne doplniť, aby odrážali situáciu aj pri preprave tovarov," reagoval primátor Krásna nad Kysucou Jozef Grapa.
"Problémy spôsobuje práve nákladný tranzit, doprava medzi automobilkami a ďalšími, ktorý štúdia nezohľadňuje. Ak budeme takto stáť, tak tých 770 miliónov z Európskej únie nebude na tri úseky, ale len na jeden,“ doplnil.

Štúdia nevystihuje reálnu situáciu
Predstavitelia miest a obcí dotknutí výstavbou D3, zástupcovia žilinskej župy aj odborníci z oblasti dopravy spochybňujú správnosť vstupných údajov, ktoré boli použité pre vypracovanie štúdie, za ktorú Národná diaľničná spoločnosť zaplatila viac ako 380-tisíc eur.
Upozornili aj na intenzitu dopravy uvedenú v štúdii. Všetky úseky cesty I/11 okrem tunela Horelica majú priemernú ročnú intenzitu dopravy pod desaťtisíc vozidiel denne, čo nekorešponduje so súčasným stavom.
Rektor Žilinskej Univerzity Ján Čelko spoločne s riaditeľom Výskumného ústavu dopravného Ľubomírom Palčákom sa zhodli, že súčasné údaje intenzity dopravy už teraz prevyšujú v štúdii uvedený počet automobilov predpokladaný pre rok 2050.
„Aj preprava do zamestnania je uvedená ako súkromná cesta. Kysučania však nie sú na špacírke do fitcentra či na dovolenku a Kysuce nie sú dovolenková destinácia. Pri zdržaniach a v zápchach na ceste do roboty trávime ročne dlhé hodiny. V štúdii je to ohodnotené ako nula, teda že sa nič nedeje,“ pripomenul Ľubomír Jánoška z iniciatívy D3 pre Európu.
Ďalej podotkol, že tento diaľničný koridor je jediný cez Karpaty. „Chybou zhotoviteľa aj ministerstva je, že sa na túto cestu pozerajú ako na diaľnicu do lesa. To, že na koniec nám ostal ťažší úsek, musíme brať ako vážnu investíciu do spojnice medzi severom a juhom. Slovensko, Poľsko aj Česko už investovali miliardy do tohto prepojenia, a v prípade, že to Slovensko nestihne, príde o peniaze a diaľnica tu už nikdy nevyrastie,“ argumentoval Jánoška.
Matej Fabšík, člen komisie dopravy ŽSK a aktivista iniciatívy D3 pre Európu uviedol, že v tejto štúdii je množstvo údajov, ktoré neodrážajú reálnu situáciu v regióne.
„Medzi najväčšie chyby štúdie považujeme spracovaný dopravný model, ktorý ráta s takmer nulovým nárastom dopravy z poľskej strany v horizonte desať a viac rokov a teda ignoruje výstavbu nových diaľnic, ktorá sa deje za našimi hranicami a ignoruje všetky vyhliadky nárastu dopravy, s ktorými kalkuluje česká a poľská strana. Našou snahou je, aby v štúdii boli čísla, ktoré odzrkadľujú realitu a aby sme sa pripravili na to, čo nás skutočne čaká,“ vyjadril sa Fabšík s tým, že nárast intenzity dopravy z Poľska po dokončení rýchlostných ciest o 73 vozidiel je nezmysel, ktorý ovplyvňuje ekonomickú návratnosť.
Fabšík projekt považuje za umelo podhodnotený. Vysvetľuje, že sa to teraz môže javiť ako banalita, lebo ide o prioritu vlády. Po parlamentných voľbách sa však minister môže zmeniť a koeficienty návratnosti zhodnotiť ako nedostatočné.
„Poliaci predsa nestavajú diaľnicu, ktorú o rok dokončia, aby po nej chodilo o 73 áut denne viac. D3 je diaľnica, ktorá síce pôjde cez Kysuce, ale ovplyvní aj celé Slovensko a prihraničie. V nasledujúcom období budeme rozporovať dané zistenia u objednávateľa, ktorým je NDS a taktiež u spracovateľa štúdie,“ krútil hlavou Matej Fabšík a dodal, že spoločne so samosprávami opätovne vyzvú aj poľskú a českú stranu, aby overili dáta, ktoré sú v prezentovanom modeli.
„Slovenská strana konštatuje, že nedôjde po dobudovaní úsekov rýchlostných ciest v susedných štátoch k nárastu dopravy, Poliaci a Česi avizujú nárast v tisíckach vozidiel za 24 hodín. To v tejto dobe vrhá negatívne svetlo na potrebu diaľnice D3 a my musíme urýchlene zreálniť tieto dáta, aby sme sa vedeli pripraviť na tento nápor. Posudzovanie variant v tejto časovej tiesni už nie je na mieste,“ uzavrel Fabšík.

Protestuje aj žilinská župa
Na základe analýz a získaných dát, na ktorých sa podieľal župný Útvar hodnoty za peniaze, Žilinská univerzita a Výskumný ústav dopravný neboli pri vypracovaní štúdie dostatočne zohľadnené špecifiká nielen kysuckého regiónu, ale i takmer ukončených prepojení na Poľsko a Čechy, kde žije takmer desať miliónov obyvateľov. Pripomienky k štúdii predniesla aj predsedníčka kraja Erika Jurinová.
„Rozprávame sa o 23 kilometroch diaľnice, ktorej dokončenie prinesie do našich regiónov ekonomický rozvoj a zvýšenie životnej úrovne. Intenzívna doprava ničí súčasné komunikácie, ktoré na takúto záťaž neboli pri projektovaní a výstavbe dimenzované. Dlhé kolóny na nepostačujúcich cestách majú výrazné negatívne dopady na životné prostredie, či už sú to emisie z CO2 alebo hluk, ktorý zaťažuje obyvateľov dotknutých miest a obcí,“ konštatovala žilinská županka.
Podotkla tiež, že ak nechceme utŕžiť európsku hanbu, je nevyhnutné urobiť všetko preto, aby bol dodržaný harmonogram.

Obchodné komory žiadajú okamžitú výstavbu
„Už máme dosť informačných platforiem, diskusií, štúdií realizovateľnosti. Chceme, aby sa na slovenskej strane začalo na budúci rok stavať,“ reagoval po stretnutí predseda Sekcie dopravy Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Ján Mišura.
Memorandum, ktoré požaduje urýchlené začatie výstavby na úsekoch D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto, podpísali koncom marca v Žiline zástupcovia slovenských, českých a poľských obchodných, priemyselných, hospodárskych komôr a samosprávy. Zdôrazňujú v ňom, že diaľnica D3 je súčasťou európskeho dopravného koridoru z Baltu na Jadran a patrí do základnej siete Európskej únie (EÚ) TEN-T.
Slovensko podľa Mišuru od roku 2017 zastavilo prípravu výstavby D3 v zmysle harmonogramu dohodnutého autoritami s obcami v roku 2016.
„Na úseku sa malo začať stavať v roku 2018. SR v skutočnosti odkladá prioritu stavby úseku D3, teda spochybňuje výstavbu Základnej siete TEN-T reálnymi byrokratickými krokmi,“ podotkol.
Predseda Slovensko-poľskej obchodnej komory Stanislav Kučírek pripomenul, že poľská strana upozornila Slovensko na meškanie prípravy výstavby diaľnice D3 už pred desiatimi rokmi.
„Pretože, to sú akcie, ktoré treba pripravovať 10 až 15 rokov dopredu. A nie potom behať na poslednú chvíľu a všetko zachraňovať. Pracujeme nekoncepčne a takto sa na nás pozerá nielen Poľsko,“ skonštatoval.
Podľa riaditeľa Krajskej hospodárskej komory Moravskosliezskeho kraja Jana Skipalu dokončia prepojenie po hranicu so SR v tomto roku. „Diaľnica je prepojením celej európskej infraštruktúry. Veľmi nás znepokojuje, že slovenská strana nie je schopná nadviazať na túto spoluprácu a plánuje prepojenie niekedy v roku 2030,“ dodal.
Starosta Radole Anton Tkáčik uviedol, že k výstavbe D3 sa treba postaviť manažérsky. „Keď s veľkým projektom nie je možné pohnúť, tak treba začať po častiach. Logicky treba začať tam, kde bude výsledok poznať najviac. Podľa informácií, ktoré máme, je najviac pripravený úsek Žilina- Kysucké Nové Mesto – Kysucký Lieskovec,“ uzavrel.

Čítajte viac: https://mykysuce.sme.sk/c/23156995/dial ... ml?ref=mnt