Cesta do hlavného mesta
Odoslané: 29. Dec 2010 14:00
Cesta do hlavného mesta
Ministra dopravy čakajú miliardové rozhodnutia, ktorými nadlho určí smerovanie diaľničnej výstavby
29.12.2010 / Jana Morháčová
Budúci rok sa začne jazdiť po prvej diaľnici postavenej za súkromné peniaze. Žilina dostane odpoveď na otázku, či bude diaľnica do Martina hotová o päť rokov, alebo neskôr. A minister dopravy Ján Figeľ (KDH) ukáže, či vie štát stavať diaľnice výhodnejšie, ako sa malo podľa dvoch už v súčasnosti skrachovaných PPP balíkov medzi Žilinou a Prešovom.
Do Bystrice
Udalosťou roka bude spustenie jediného PPP projektu nadizajnovaného bývalou vládou od Nitry po Tekovské Nemce. Koncesionár, spoločnosť Granvia, úseky sprejazdní začiatkom jesene. Banskobystrický kraj sa tak stane piatou zo siedmich slovenských žúp, ktorá získa cestné spojenie vhej kvality s hlavným mestom.
Zmluvne podpísané termíny hovoria o otvorení 47 kilometrov cesty do konca septembra. Päťkilometrový obchvat Banskej Bystrice sa sprejazdní o rok neskôr. Slovensko-francúzsky koncesionár však žiada niekoľko miliónov navyše a posun termínov o pár týždňov. Dôvodom sú dodatočné náklady z archeologických vykopávok či smetísk. J. Figeľ tak musí ukázať, či vie tlaku súkromného investora odolávať. Od šikovnosti štátu bude závisieť, či sa ročné platby za súkromnú cestu podarí znížiť zo súčasných 127 miliónov eur ročne.
Do Bratislavy
Najväčšou diaľničnou výzvou roku 2011 bude ukázať, že štát dokáže úseky zo skrachovaného prvého či tretieho balíka PPP rozbehnúť aj vo vlastnej réžii. Predsavzatia sú veľké: zo 100 kilometrov diaľnice od Martina po Prešov by sa malo začať stavať najmenej 70 kilometrov už počas budúceho roka. Minister J. Figeľ bude musieť pri tomto projekte ukázať, že o eurofondoch vie nielen rozprávať, ale ich aj efektívne čerpať.
Z Operačného programu Doprava zostáva nevyčerpaných takmer 700 miliónov na diaľnice a vyše 600 miliónov na rýchlostné cesty a cesty prvej triedy. K tomu minister prisľúbil ďalších 400 miliónov eur z eurofondov z operačných programov ostatných ministrov. To by aj vrátane spolufinancovania mohlo byť vyše pol miliardy eur naviac na najbližšie roky.
Zo Žiliny
dialnice_profimedia_01Súčasne v roku 2011 dostane Žilina odpoveď, či sa po viac ako 15 rokoch príprav konečne začnú stavať diaľničné stavby v problémovom smere na Martin. Po zrušení tretieho balíka PPP minister Figeľ sľúbil, že najťažšia časť - tunel Višňové v dĺžke takmer osem kilometrov, sa začne stavať už v roku 2011. To by znamenalo reálne diaľničné spojenie Žiliny s Martinom koncom roka 2016. Slovensko sa odstúpením od tretieho balíka zbavilo povinnosti vysokých splátok počas 30 rokov. Tie boli tak vysoké, že ak by sa na ich pokrytie mali skladať vodiči, za jeden prejazd auta po 25-kilometrovej diaľnici by museli platiť 20 až 25 eur.
Spustenie výstavby pri Žiline je dôležité. Len tak J. Figeľ presvedčí ľudí na severe Slovenska, že ich diaľničný sen bude realitou.
Naďalej však zostanú pred ministrom mnohé otázky. Stavať všetky tieto drahé úseky v štátnej réžii alebo namixovať úseky na severe krajiny do nového PPP projektu? Zastaviť dlhé roky politicky preferované tunely a pokúsiť sa trasu prekresliť? Obe alternatívy znamenajú diaľničnú realitu Bratislava – Košice najskôr v roku 2017.
Zmena trasy stojí za úvahu. Súčasné riešenie medzi Žilinou a Martinom je v prepočte na kilometer dva- až trikrát drahšie ako bežný kilometer diaľnice. Ak bude tunel a priľahlé úseky stavať štát a firmy vybrané cez bežné verejné obstarávanie, cesta vyjde na 1,6 miliardy eur. Zvažovanie inej trasy má jasné ekonomické dôvody ale veľké politické riziká. Nedá sa vylúčiť, že po dvoch rokoch príprav a štúdií sa zistí, že nové riešenie je podobne náročné. Preto zrejme minister J. Figeľ od neho upustí a drahý tunel stavať začne.
Poslednou nemenej náročnou úlohou bude pre J. Figeľa rozbehnúť prípravné práce na politicky menej atraktívnych, no tiež veľmi dôležitých cestách. Napríklad na rýchlostnej ceste R7 od Dunajskej Lužnej do Bratislavy a jej predĺžení až po Prístavný most vrátane pristavenia ďalšieho paralelného mosta.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... sta-2.html
Ministra dopravy čakajú miliardové rozhodnutia, ktorými nadlho určí smerovanie diaľničnej výstavby
29.12.2010 / Jana Morháčová
Budúci rok sa začne jazdiť po prvej diaľnici postavenej za súkromné peniaze. Žilina dostane odpoveď na otázku, či bude diaľnica do Martina hotová o päť rokov, alebo neskôr. A minister dopravy Ján Figeľ (KDH) ukáže, či vie štát stavať diaľnice výhodnejšie, ako sa malo podľa dvoch už v súčasnosti skrachovaných PPP balíkov medzi Žilinou a Prešovom.
Do Bystrice
Udalosťou roka bude spustenie jediného PPP projektu nadizajnovaného bývalou vládou od Nitry po Tekovské Nemce. Koncesionár, spoločnosť Granvia, úseky sprejazdní začiatkom jesene. Banskobystrický kraj sa tak stane piatou zo siedmich slovenských žúp, ktorá získa cestné spojenie vhej kvality s hlavným mestom.
Zmluvne podpísané termíny hovoria o otvorení 47 kilometrov cesty do konca septembra. Päťkilometrový obchvat Banskej Bystrice sa sprejazdní o rok neskôr. Slovensko-francúzsky koncesionár však žiada niekoľko miliónov navyše a posun termínov o pár týždňov. Dôvodom sú dodatočné náklady z archeologických vykopávok či smetísk. J. Figeľ tak musí ukázať, či vie tlaku súkromného investora odolávať. Od šikovnosti štátu bude závisieť, či sa ročné platby za súkromnú cestu podarí znížiť zo súčasných 127 miliónov eur ročne.
Do Bratislavy
Najväčšou diaľničnou výzvou roku 2011 bude ukázať, že štát dokáže úseky zo skrachovaného prvého či tretieho balíka PPP rozbehnúť aj vo vlastnej réžii. Predsavzatia sú veľké: zo 100 kilometrov diaľnice od Martina po Prešov by sa malo začať stavať najmenej 70 kilometrov už počas budúceho roka. Minister J. Figeľ bude musieť pri tomto projekte ukázať, že o eurofondoch vie nielen rozprávať, ale ich aj efektívne čerpať.
Z Operačného programu Doprava zostáva nevyčerpaných takmer 700 miliónov na diaľnice a vyše 600 miliónov na rýchlostné cesty a cesty prvej triedy. K tomu minister prisľúbil ďalších 400 miliónov eur z eurofondov z operačných programov ostatných ministrov. To by aj vrátane spolufinancovania mohlo byť vyše pol miliardy eur naviac na najbližšie roky.
Zo Žiliny
dialnice_profimedia_01Súčasne v roku 2011 dostane Žilina odpoveď, či sa po viac ako 15 rokoch príprav konečne začnú stavať diaľničné stavby v problémovom smere na Martin. Po zrušení tretieho balíka PPP minister Figeľ sľúbil, že najťažšia časť - tunel Višňové v dĺžke takmer osem kilometrov, sa začne stavať už v roku 2011. To by znamenalo reálne diaľničné spojenie Žiliny s Martinom koncom roka 2016. Slovensko sa odstúpením od tretieho balíka zbavilo povinnosti vysokých splátok počas 30 rokov. Tie boli tak vysoké, že ak by sa na ich pokrytie mali skladať vodiči, za jeden prejazd auta po 25-kilometrovej diaľnici by museli platiť 20 až 25 eur.
Spustenie výstavby pri Žiline je dôležité. Len tak J. Figeľ presvedčí ľudí na severe Slovenska, že ich diaľničný sen bude realitou.
Naďalej však zostanú pred ministrom mnohé otázky. Stavať všetky tieto drahé úseky v štátnej réžii alebo namixovať úseky na severe krajiny do nového PPP projektu? Zastaviť dlhé roky politicky preferované tunely a pokúsiť sa trasu prekresliť? Obe alternatívy znamenajú diaľničnú realitu Bratislava – Košice najskôr v roku 2017.
Zmena trasy stojí za úvahu. Súčasné riešenie medzi Žilinou a Martinom je v prepočte na kilometer dva- až trikrát drahšie ako bežný kilometer diaľnice. Ak bude tunel a priľahlé úseky stavať štát a firmy vybrané cez bežné verejné obstarávanie, cesta vyjde na 1,6 miliardy eur. Zvažovanie inej trasy má jasné ekonomické dôvody ale veľké politické riziká. Nedá sa vylúčiť, že po dvoch rokoch príprav a štúdií sa zistí, že nové riešenie je podobne náročné. Preto zrejme minister J. Figeľ od neho upustí a drahý tunel stavať začne.
Poslednou nemenej náročnou úlohou bude pre J. Figeľa rozbehnúť prípravné práce na politicky menej atraktívnych, no tiež veľmi dôležitých cestách. Napríklad na rýchlostnej ceste R7 od Dunajskej Lužnej do Bratislavy a jej predĺžení až po Prístavný most vrátane pristavenia ďalšieho paralelného mosta.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-sl ... sta-2.html