R3 - stredná časť (Donovaly)

[johhan]

Neni to omyl. Pretože až by bola trasa cez Turiec tak neni doriešené prepojenie D1 a R3.

Akože nie ? Pripojenie je cez dialničný privádzač Martin ktorý bude rovno stavaný v kategorii R 24,5

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=79

si to pozri - tam máš čiarkovane pokračovanie R3 čo bude zároveň aj východný obchvat MT a privádzač k priemyselnej zone v Martine podľa zmluvy s VW úsek D1 Dubná Skala - Turany a privádzač mal stáť už niekoľko rokov ( asi 5 rokov ) som zvedavý čím bude štát kompenzovať nedodržanie zmluvy

[Honda]

Neni to omyl. Pretože až by bola trasa cez Turiec tak neni doriešené prepojenie D1 a R3.

Akože nie ? Pripojenie je cez dialničný privádzač Martin ktorý bude rovno stavaný v kategorii R 24,5

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=79

si to pozri - tam máš čiarkovane pokračovanie R3 čo bude zároveň aj východný obchvat MT a privádzač k priemyselnej zone v Martine podľa zmluvy s VW úsek D1 Dubná Skala - Turany a privádzač mal stáť už niekoľko rokov ( asi 5 rokov ) som zvedavý čím bude štát kompenzovať nedodržanie zmluvy

Tak sa nezhodneme.

[johhan]

Tak sa nezhodneme.

Porzi si mapu, keďže terajšia R3 bola plánovaná ešte v 70 rokoch vtedy ako budúca D65 BA- Senec - NR - ZH - MT v parametroch D22,5/100 . Prvá Mečiarova vláda to preklasifikovala na D65 v parametroch D24,5/120. A potom to Dzurindova vláda rozdelila na R1 + R3 a preklasifikovala na parameter R24,5/100.

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=439

[Honda]

Tak sa nezhodneme.

Porzi si mapu, keďže terajšia R3 bola plánovaná ešte v 70 rokoch vtedy ako budúca D65 BA- Senec - NR - ZH - MT v parametroch D22,5/100 . Prvá Mečiarova vláda to preklasifikovala na D65 v parametroch D24,5/120. A potom to Dzurindova vláda rozdelila na R1 + R3 a preklasifikovala na parameter R24,5/100.

http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=439

To je pekná mapa.

Našťastie sa nerealizuje rajecký variant a je dobre, že sa doplnila D4 aj s NO Blavy.

[Jurislav]

Neviem, či sa to tu už niekto pýtal, ale je niekde v nejakom pláne plánovaná R9 ako je na tom obrázku?

[Dialniciar]

Neviem, či sa to tu už niekto pýtal, ale je niekde v nejakom pláne plánovaná R9 ako je na tom obrázku?

Samozrejme, že existujú nové (výhľadové RC) aj diaľnice, ale konkrétne označenia sa im nedávajú.

[JJ]

Aj tak až v polovici roka budú hotové štúdie prepojenia R1 R2 R3 potom sa bude rozhodovať

Druhá vec je že celá situácia sa vrátila k roku 1978 - 1985 - 1994 teda preložka cesty cez Donovaly + RC cez Turiec. Nové je len to že preložka sa naprojektuje ako 4 pruhová a zatial postaví v polovičnom profile a ak si to situacia vyžiada tak sa potom o 30 rokov dostavia.

Štúdie budú hotové neskôr, možno v r. 2007, ale neskôr ako v polroku, nie sú komplexné, min. jedna z nich.

Preložka sa naprojektuje ako 4 pruhová, postaví sa ako dvojpruhová, ... to je všetko kozmetická úprava, zrejme aby zdržala ... ale ja sa pýtam, bude s stavať R3 okrem Hornej Štubne ?

Tak hiadelske sedlo sa ma stavat ako dvojpruh? no tak to uz nikto nikdy nedostavia na 4-pruh - aspon, kym budeme zit na slovensku... tragedia, co sa deje v tomto state danskom

[Dialniciar]

Tak hiadelske sedlo sa ma stavat ako dvojpruh? no tak to uz nikto nikdy nedostavia na 4-pruh - aspon, kym budeme zit na slovensku... tragedia, co sa deje v tomto state danskom

Prečo by sa to nedostavalo ? A na čo 4 pruhy, ... bude 1/2 profil R3 cez Turiec, klasická cesta I. triedy na Donovaloch naviac a D1 ... keby sme boli dánsky štát, bol by som veľmi spokojný človek.

[johhan]

Tak hiadelske sedlo sa ma stavat ako dvojpruh? no tak to uz nikto nikdy nedostavia na 4-pruh - aspon, kym budeme zit na slovensku... tragedia, co sa deje v tomto state danskom

Ano dvojpruh bohate stačí na cca 15 rokov - vieš keby sa stále nešpekulovalo a nevydieralo že tam treba 4 pruh alebo RC alebo rovno dialnicu tak je to už minimálne 5 - 10 rokov hotové a bol by o jeden problém menej

[JJ]

Tak hiadelske sedlo sa ma stavat ako dvojpruh? no tak to uz nikto nikdy nedostavia na 4-pruh - aspon, kym budeme zit na slovensku... tragedia, co sa deje v tomto state danskom

Prečo by sa to nedostavalo ? A na čo 4 pruhy, ... bude 1/2 profil R3 cez Turiec, klasická cesta I. triedy na Donovaloch naviac a D1 ... keby sme boli dánsky štát, bol by som veľmi spokojný človek.

Ano dvojpruh bohate stačí na cca 15 rokov - vieš keby sa stále nešpekulovalo a nevydieralo že tam treba 4 pruh alebo RC alebo rovno dialnicu tak je to už minimálne 5 - 10 rokov hotové a bol by o jeden problém menej

zo slovenskych skusenosti vam mozem povedat, ze len 15 rokov bude trvat kym postavia 1/2 profil, ak vobec sa daco postavi. Vies, je uplne prirodzene, ze kazdy region ma snahu maximalizovat svoju vybavenost naozaj kvalitnou infrastrukturou a je to jho legitimne pravo tlacit na vladu, aby v planoch rozvoja brala do uvahy aj dany region. ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok. Este raz, je to uplne legitimne a nevidim dovod, aby sa o profile nespekulovalo. Absolutne nikoho netrapi, ci sa to bude volat R3 alebo R10 alebo cesta 4 triedy. Ide o to, aby to malo aspon 4 jazdne pruhy s usporiadanim min. 22,5.

Co sa tyka faktu, ze bude aj R3, aj I/59 aj hiadel:
cela infrastruktura v tejto oblasti sa planuje prave preto, aby sa I/59 dostala do zabudnoutia pre co najvacsi podiel dopravy a to nielen z dovodu, ze je to horsky prechod na jednom z najdolezitejsich tahov v ramci strednej europy sever-juh, ale aj preto, ze v oblasti motyciek je jeden z najdolezitejsich zdrojov pitnej vody pre oblast pohronia.

a hovorit o tom, ze R3+hiadel bude cosi fantasticke... su to 2 doslova polovicate riesenia, ktore budu dokopy stat vyrazne viac ako jedna poriadna plnoprofilova komunikacia. Tiez R3+hiadel v polprofile budu mat dokopy nizsiu dennu maximalnu kapacitu ako jedna plnoprofilova. R3 cez krenicu a turiec kludne moze pockat, nic dramaticke sa tam nedeje a ani sa tam nebude, lebo realne, je to cesta dost nizkeho vyznamu. Tiez R3 v najblizsom obdobi nebude mat ziadny zasadny vyznam na hospodarsky rozvoj, nakolko cely turiec s kremnicou je v oblozeni R1 a D1.

[fh]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

[Jurislav]

Neviem, či sa to tu už niekto pýtal, ale je niekde v nejakom pláne plánovaná R9 ako je na tom obrázku?

Samozrejme, že existujú nové (výhľadové RC) aj diaľnice, ale konkrétne označenia sa im nedávajú.

Ja len že či to nie je nejaký divný kaviaristov nápad.

[JJ]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

za R-U monarcie sa stavali zeleznice aj v BB regione, aj v NR a aj inde, napriek tomu, koridor ide cez ZA. Co sa tyka uvazovanych D1, tak ta poopravim - projekt "Narodni silnice" mal spajat Plzen - Zlin - BB - KE. A to prave preto, ze ZA mala napojenie na Prahu prostrednictvom zeleznice, co ostalo dedictvom z R-U monarchie, zatial co ostatne regiony SR mali nefunkcne napojenia na Budapest. Takze este raz ta poopravim, D1 mala planovany koridor cez BB

[JJ]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

a este dovetok, Turiec sa nemoze dolezitostou rovnat so starocia starym funkcnym spojenim Warszava - Krakow - BB - ZV - Budapest

[fh]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

za R-U monarcie sa stavali zeleznice aj v BB regione, aj v NR a aj inde, napriek tomu, koridor ide cez ZA. Co sa tyka uvazovanych D1, tak ta poopravim - projekt "Narodni silnice" mal spajat Plzen - Zlin - BB - KE. A to prave preto, ze ZA mala napojenie na Prahu prostrednictvom zeleznice, co ostalo dedictvom z R-U monarchie, zatial co ostatne regiony SR mali nefunkcne napojenia na Budapest. Takze este raz ta poopravim, D1 mala planovany koridor cez BB

Tak sa pozri sem: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=2012
Baťov návrh diaľnice ide cez ZA. Pravda je, že sa uvažovalo aj o BB, ale už tu sa ustálila trasa cez ZA a s tou sa počítalo aj naďalej. Železnice sa stavali za R-U aj inde, ale na slovenskom území bola najdôležitejšou stavbou tras Bohumín-Žilina-Košice. BB a NR boli pri nej len lokálky, nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale tak to bolo. Na Budapešť bolo spojenie Vrútky -Zvolen-Budapešť (ale nie BB).

[JJ]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

za R-U monarcie sa stavali zeleznice aj v BB regione, aj v NR a aj inde, napriek tomu, koridor ide cez ZA. Co sa tyka uvazovanych D1, tak ta poopravim - projekt "Narodni silnice" mal spajat Plzen - Zlin - BB - KE. A to prave preto, ze ZA mala napojenie na Prahu prostrednictvom zeleznice, co ostalo dedictvom z R-U monarchie, zatial co ostatne regiony SR mali nefunkcne napojenia na Budapest. Takze este raz ta poopravim, D1 mala planovany koridor cez BB

Tak sa pozri sem: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=2012
Baťov návrh diaľnice ide cez ZA. Pravda je, že sa uvažovalo aj o BB, ale už tu sa ustálila trasa cez ZA a s tou sa počítalo aj naďalej. Železnice sa stavali za R-U aj inde, ale na slovenskom území bola najdôležitejšou stavbou tras Bohumín-Žilina-Košice. BB a NR boli pri nej len lokálky, nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale tak to bolo. Na Budapešť bolo spojenie Vrútky -Zvolen-Budapešť (ale nie BB).

Pozri sa, sam si povedal, bol to len batov navrh, ja som ti odcitoval oficialny material z roku 1969, ktory pojednaval o nutnosti dostavby dopravnej infrastruktury v BB regione, pricom sa argumentovalo aj historickou suvislostou z I.CSR, kedy projekt znel na koridor Plzen - KE, cez BB, pricom tento projekt sa zacal aj realne realizovat - dodnes niektore neukoncene useky v CR - pricom ho zastavila 2.sv. vojna.

Ked sme uz pri tom Batovi, pozri sa kadial trasoval on zeleznicne koridory v ramci CSR

[fh]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

za R-U monarcie sa stavali zeleznice aj v BB regione, aj v NR a aj inde, napriek tomu, koridor ide cez ZA. Co sa tyka uvazovanych D1, tak ta poopravim - projekt "Narodni silnice" mal spajat Plzen - Zlin - BB - KE. A to prave preto, ze ZA mala napojenie na Prahu prostrednictvom zeleznice, co ostalo dedictvom z R-U monarchie, zatial co ostatne regiony SR mali nefunkcne napojenia na Budapest. Takze este raz ta poopravim, D1 mala planovany koridor cez BB

Tak sa pozri sem: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=2012
Baťov návrh diaľnice ide cez ZA. Pravda je, že sa uvažovalo aj o BB, ale už tu sa ustálila trasa cez ZA a s tou sa počítalo aj naďalej. Železnice sa stavali za R-U aj inde, ale na slovenskom území bola najdôležitejšou stavbou tras Bohumín-Žilina-Košice. BB a NR boli pri nej len lokálky, nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale tak to bolo. Na Budapešť bolo spojenie Vrútky -Zvolen-Budapešť (ale nie BB).

Pozri sa, sam si povedal, bol to len batov navrh, ja som ti odcitoval oficialny material z roku 1969, ktory pojednaval o nutnosti dostavby dopravnej infrastruktury v BB regione, pricom sa argumentovalo aj historickou suvislostou z I.CSR, kedy projekt znel na koridor Plzen - KE, cez BB, pricom tento projekt sa zacal aj realne realizovat - dodnes niektore neukoncene useky v CR - pricom ho zastavila 2.sv. vojna.

Ked sme uz pri tom Batovi, pozri sa kadial trasoval on zeleznicne koridory v ramci CSR

Tak tu máš aj úradný návrh trasovania diaľnice za I. ČSR: http://www.dalnice.com/historie/planova ... alnice.htm

Ako na potvoru, zase cez Žilinu . Keď Baťa navrhoval diaľnicu, ešte žiadna nebola, ale keď trasoval železnice, tie už boli vo veľkej miere postavené.

[JJ]

ZA region si tiez vyspekuloval D1+D3+R3+zeleznicne koridory, a je to ok.

ZA region si nevyšpekuloval nič. Tie železničné koridory sú len pokračovaním toho, čo sa postavilo za C&K monarchie, D1 tam bola uvažovaná už za čias I. republiky a Turiec je veľmi starou križovatkou historických ciest. Pokračuje tam prirodyený vývoj. Rovnako bude prirodzenou križovatkou R1 a R3 Zvolen.

za R-U monarcie sa stavali zeleznice aj v BB regione, aj v NR a aj inde, napriek tomu, koridor ide cez ZA. Co sa tyka uvazovanych D1, tak ta poopravim - projekt "Narodni silnice" mal spajat Plzen - Zlin - BB - KE. A to prave preto, ze ZA mala napojenie na Prahu prostrednictvom zeleznice, co ostalo dedictvom z R-U monarchie, zatial co ostatne regiony SR mali nefunkcne napojenia na Budapest. Takze este raz ta poopravim, D1 mala planovany koridor cez BB

Tak sa pozri sem: http://www.dialnice.info/album_page.php?pic_id=2012
Baťov návrh diaľnice ide cez ZA. Pravda je, že sa uvažovalo aj o BB, ale už tu sa ustálila trasa cez ZA a s tou sa počítalo aj naďalej. Železnice sa stavali za R-U aj inde, ale na slovenskom území bola najdôležitejšou stavbou tras Bohumín-Žilina-Košice. BB a NR boli pri nej len lokálky, nechcem sa tým nikoho dotknúť, ale tak to bolo. Na Budapešť bolo spojenie Vrútky -Zvolen-Budapešť (ale nie BB).

Pozri sa, sam si povedal, bol to len batov navrh, ja som ti odcitoval oficialny material z roku 1969, ktory pojednaval o nutnosti dostavby dopravnej infrastruktury v BB regione, pricom sa argumentovalo aj historickou suvislostou z I.CSR, kedy projekt znel na koridor Plzen - KE, cez BB, pricom tento projekt sa zacal aj realne realizovat - dodnes niektore neukoncene useky v CR - pricom ho zastavila 2.sv. vojna.

Ked sme uz pri tom Batovi, pozri sa kadial trasoval on zeleznicne koridory v ramci CSR

Tak tu máš aj úradný návrh trasovania diaľnice za I. ČSR: http://www.dalnice.com/historie/planova ... alnice.htm

Ako na potvoru, zase cez Žilinu . Keď Baťa navrhoval diaľnicu, ešte žiadna nebola, ale keď trasoval železnice, tie už boli vo veľkej miere postavené.

zaujimave, napriek tomu ti pridam aj zdroj, aby to bolo doveryhodnejsie, a ak budes mat zaujem mozem ti to aj v priebehu tyzdna naskenovat a poslat mailom

Publikacia:
ONV v Banskej Bystrici a vo Zvolene a MsNV v Banskej Bystrici a vo Zvolene, 1969, Súmestie Banská Bystrica - Zvolen, Zborník štúdií, Výstavba hospodársko-kultúrneho centra stredoslovenskej oblasti, II. časť, štúdia 18 - doprava

[JJ]

Tak tu máš aj úradný návrh trasovania diaľnice za I. ČSR: http://www.dalnice.com/historie/planova ... alnice.htm

Ako na potvoru, zase cez Žilinu . Keď Baťa navrhoval diaľnicu, ešte žiadna nebola, ale keď trasoval železnice, tie už boli vo veľkej miere postavené.

http://www.dalnice.com/historie/vyvoj_site/1935.gif

a este odcitujem aj z ineho zdroja:
Kolem roku 1935 - 1937

Na konci první světové války v r. 1918 zaniká Rakousko-Uherská říše a rozpadá se na několik samostatných, tzv. národních států, mezi nimi i Československo. To se skládá z historických území Čech, Moravy, Slovenska, malé části Slezska a Podkarpatské Rusi, která nám byla "přidělena". V těchto hranicích existuje Československo přesně dvacet let, až do podzimu r. 1938. Po tomto roce již republika nikdy nenabude svou maximální rozlohu z doby svého vzniku. Sousedícími státy jsou v té době Německo, které má s Československem společnou hranici na severu až k Ostravě. Odtud až na východ republiky to je Polsko, dále Rumunsko, Maďarsko a Rakousko.

Kolem roku 1935 se československá dálniční síť teprve začíná tvořit v hlavách předních představitelů pokroku. Ovšem o klasické dálniční síti ještě vůbec nelze hovořit. Prvotní projekty se totiž zajímají hlavně jen o jedinou trasu dálnice, která by spojovala oba konce republiky a vytvořila jen jakousi páteř. Z ní by pak teprve později odbočovaly ostatní dálnice.

Mezi hlavní návrhy československé dálnice patří např. ten z r. 1935, od dopravní komise Československého regionalistického ústředí (CSRU), který řešil vést dálnici ze západu na východ republiky a to téměř přímo jejím středem. 700 km dlouhá dálnice, tehdy ještě označována jako Národní silnice Plzeň-Košice, měla začínat v Plzni, pokračovat kolem Příbrami a přes Humpolec, kolem Jihlavy a Blanska do Zlína. Odtud by vedla na Slovensko do Banskej Bystrice a končila v Košicích.

Zcela odlišný návrh vypracovali brněnští dopravní odborníci, kteří navrhovali vést trasu magistrály ve dvou větvích - severní (REG.s) a jižní (REG.j). Obě větvě by měly společný začátek v Chebu a konec v Košicích. Z Košic na Podkarpatskou Rus by již vedla větev pouze jedna. Projektanti tak chtěli docílit většího pokrytí republiky dálničním spojem, což nebyl špatný nápad a později dal základ dnešnímu vedení dálničních tahů. Severní větev by z Chebu vedla přes Karlovy Vary a poblíž Chomutova a Slaného do Prahy. Praze by se dálnice vyhnula severním obchvatem a pokračovala k Hradci Králové, Olomouci, Zlínu a na Slovensku přes Žilinu do Košic. Odtud by již osamocena vedla na Podkarpatskou Rus přes Užhorod do města Chust, kde měla končit. Jižní větev měla vést z Chebu kolem Plzně a Písku a Vltavu překročit až u Podolska. Pak měla vést jižní dálnice přes Telč, jižně kolem Brna a na Slovensku přes Trnavu, Banskou Bystricu a končit v Košicích u křižovatky se severní větví. Celková délka obou větví měla být 2000 km.

ďalej sa pojednáva aj o varainte cez Žilinu, ale BB bola stálev plánoch...

[fh]

Kľudne to hoď do histórie, porípade do fotogalérie. Tu je ale jasné, že či v Baťovom návrhu, alebo aj oficiálne sa počítalo so Žilinou. Slovensko so svojim geomorfologickým členením, ale aj históriou nie je krajinou , ktorá by mala svoju metropolu v centre krajiny. Keby to tak bolo, už je dávno tu, ako napr. Praha v ČR. Skôr sa tu profilujú výrazné komunikačné križovatky v blízkosti hraníc s viacerými štátmi. A to sú Bratislava, Košice a Žilina. Vnútroštátne mestá ako BB mali význam za vojny a cez Povstanie ako izolované mestá v horách. Ešte raz, tým ich nezhadzujem, len konštatujem historické fakty. A to chodím do BB často a dobre sa tam cítim .

[carlos]

JJ, ked uz citujes z dalnice.com tak kukni aj sem
http://www.dalnice.com/historie/planovani/1938/1938.htm
okrem ineho je tam aj opisana reakcia vlady CSR na oba citovane navrhy

Vláda však nikterak nereaguje na tyto výzvy a návrhy a považuje je za zcela zbytečné. Poté se na dva roky otázka výstavby této komunikace odkládá.

zelenu dostal az batov navrh

V červenci 1937 poprvé kladně reaguje i vláda a na základě jejího usnesení je firmě Baťa uděleno povolení k provádění přípravných prací na projektu silniční magistrály a to v úseku Lužná–Makov.

PS> ta publikacia ma dost rozosmiala imho je logicke, ze ako hlavny variant spominaju "narodni silnici", kedze bola trasovana cez BB a nie Batov navrh, ktory by dopravu v ZV-BB neporiesil

[aquila]

Pozri sa, sam si povedal, bol to len batov navrh, ja som ti odcitoval oficialny material z roku 1969, ktory pojednaval o nutnosti dostavby dopravnej infrastruktury v BB regione, pricom sa argumentovalo aj historickou suvislostou z I.CSR, kedy projekt znel na koridor Plzen - KE, cez BB, pricom tento projekt sa zacal aj realne realizovat - dodnes niektore neukoncene useky v CR - pricom ho zastavila 2.sv. vojna.

Ked sme uz pri tom Batovi, pozri sa kadial trasoval on zeleznicne koridory v ramci CSR

ten dialnicny projekt sa vo finalnej faze nerealizoval a ani neplanoval cez BB, taka je hold realita.

to iste zeleznice. vzdy bola najdolezitejstou zeleznicou bohuminsko - kosicka magistrala, ktora bola v istych usekoch zdvojkolajena uz pred vyse 100 rokmi.

ohladne martinu/turca, tam bola zdvojkolajena zeleznica po hornu stubnu este pred II svetovou vojnou

ono JJ, mozes co len chces, smerodatny bol vah, co by najvacsia rydzo slovenska rieka ...

dalsia prirodzena krizovatka nebola BB, ale zvolen preto je zvolen "Sohl" a banska bystrica "NeuSohl". to mas asi ako dubnicu a novu dubnicu

[Dialniciar]

Faktom je, že R3 sa v minulosti v 9.-tych rokoch definovala aj ako spojnica MR a PR cez BB. Ale nebola to pevná definícia ani to nebolo nikdy nikde definitívne zapísané a vždy bola snaha viesť to cez MT, kde je možný rozvoj, neskôr pre iniciatívu niektorých odnorníkov vznikol silný tlak na tretí variant MT-BB, ktorý sa aj postaví, pretože to bude dopravný tlak, otázka je, že kedy ...

[kaviarista]

jezismaria, vy si tu o roznych historicko-neviem akych teoriach mozte kecat kolko chete, prax je ale taka, ze v trase MR-SR-PR si drviva vacsina prepravy (ci uz nakladnej alebo osobnej) vybera donrovolne a pragmaticky trasu cez Donovaly a to aj napriek tomu, ze vedie horskym prechodom.

Kazdy odklon od tej trasy znamena umely odklon od prirodzenych dopravnych tokov a obkecat sa da len pseudoargumentami o nejakom ekonomickom rozvoji jedneho takmer bezvyznamneho okresneho mestecka.

3 dvojprudove trasy spojenia ZV s D1 narobia omnoho omnoho vacsie skody ako jedna poriadna stvorprudovka

[rastislav5]

prax je ale taka, ze v trase MR-SR-PR si drviva vacsina prepravy (ci uz nakladnej alebo osobnej) vybera donrovolne a pragmaticky trasu cez Donovaly a to aj napriek tomu, ze vedie horskym prechodom.

To by som si nebol taky isty. Casto jazdim medzi MT a ZH a objem kamionovej dopravy s madarskymi a polskymi znackami na tejto trase rychlo stupa. Mozno to ma suvis s vyuzivanim D3 a S69 namiesto R3 na Orave

Kazdy odklon od tej trasy znamena umely odklon od prirodzenych dopravnych tokov a obkecat sa da len pseudoargumentami o nejakom ekonomickom rozvoji jedneho takmer bezvyznamneho okresneho mestecka.

Preco potom pod Donovalmi nejde zeleznica? Zeby to nebol az taky "prirodzeny dopravny tok"? Trat BB Horna Stubna a Hronska Dubrava Horna Stubna boli naplanovane v case, ked hlavnym mestom bola Budapest, ktora urcite mala velky zaujem na dobrom severojuznom spojeni. Nepodporujem tunel cez Hiadelsku dolinu, ktory vnimam len ako trucovanie BB. Naopak sa mi velmi pozdava R3 popod Sturec medzi "bezvyznamnym okresnym mesteckom" a BB a tiez prepojenie R2 a R3 medzi Hornou Stubnou a Raztocnom. R3 cez Kremnicu by tak bola zbytocna, ale z Kremnice by bolo 15 km k najblizsej rychlostnej komunikacii aj na sever aj na juh, o com ine porovnatelne mesta mozu snivat. Okrem toho by sa mala rychlostnou cestou spojit BB a Brezno.
S tymto usporiadanim by boli spokojne snad vsetky strany (okrem tych Bystricanov, co potrebuju jazdit do Zapadnych Tatier stvorprudovkou)
BB by ziskala dialnicne prepojenie do PD, TN, ZA a na Horehronie, co by jej urcite viac pomohlo ako stvorprudovka neobyvanou krajinou do RK.
Vyriesila by sa aj peaz R1 R2 R3. A ked si takyto system pozrieme na mape, zistime, ze BB sa ocita v strede na rychlostnej ceste TN-Brezno, ktora lezi opat v strede medzi D1 a R1. Tuzba BB byt stredom by tak bola uspokojena. A co je najdolezitejsie, pomohlo by to celemu byvalemu Stredoslovenskemu kraju, co by si mala BB ako jeho byvala metropola uvedomit. BB by mala konecne pochopit, ze Stredne Slovensko je polycentricke a nezdrave superenie so Zilinou a Zvolenom skodi vsetkym. BB mimochodom v tomto boji prehrava, lebo Zilina ju uz predbehla aj v pocte obyvatelov, aj v porodnosti, aj v poklese nezamestnanosti a aj ekonomickymi vyhliadkami do buducnosti a Zvolencania nemaju pre nu pekneho slova.
Keby vsetky mesta polycentrickeho Stredneho Slovenska tahali za jeden povraz, mohli sme byt uz ovela dalej.