:: dialnice.info :: už 19 rokov o cestách aj necestách ::..

celkom by ma zaujimala technologia vystavby, ako sa taketo nieco stavia... je to podobne ako dialnice pod Bostonom?...

Frankfurt: https://maps.google.com/maps?q=frankfut ... y&t=h&z=15

Mne sa lubi Tokyo: https://maps.google.sk/maps?q=Tokyo,+Ja ... onsko&z=14
a este asi tak tisic dalsich miest na svete

v tokyju sa s tym neseru, ci pod vodou ci na vode

trochu zomnou cuklo na JFK... idem si a zrazu take obrovske kridlo Jumba ponad cestu...nezvyk kurna

Zaujimalo by ma inak, ked uz sa v ramci D4/R7 budu robit niektore useky D33,5 stvorpruhove s rezervou na 6-pruh (napr. Rusovce-Ketelec). Chapem, ze z dopravneho hladiska tam zatial asi nemusi byt 6-pruh, ale ak ten usek bude tak ci tak postaveny ako 6-pruhovy, preco to rovno ako 6-pruhove nespustit?

Vyssia bezpecnost?
Alebo je to komfortnejsie jazdit v stvorpruhu, ak tam nebude az tak vela aut?
Alebo tam takto nemusia robit vsetky stavebne upravy a bude to lacnejsie? (Podla vizualizacii sa mi zda, ze aj stred bude vyasfaltovany, prinajmensom na moste ano.)

za tie prachy, čo to bude stáť, by mali rovno urobiť plnohodnotný 6-pruh a žiadne rezervy, či extra široké odstavné pruhy

aj s tunelom pod karpatami .. takto ten tunel bude len v podobe vil nad karpatami ..

Tak, ti trafil. Len aby bolo v Karpatoch dost miesta na to množstvo nových víl.
A ked nebude, ... Tak sa vyrube zrazu kus lesa, .... A bude vymaľované

no čítam štúdiu a na väčšine úseku od Rusoviec po Raču a od D1 po Dunajskú Lužnú je navrhovaných 6 pruhov... takže OK

Vytah zo studie (vsetko na navrhovu rychlost 120km/h okrem prvych 2km R7):

Šírkové usporiadanie je štvorpruhové D 26,5 v úseku križovatka Jarovce – križovatka Rusovce
a D 33,5 (s územnou rezervou v strednom deliacom páse pre šesť pruhov) v úseku križovatka Rusovce až križovatka Ketelec.

V úseku križovatka Ketelec až križovatka Ivanka západ je šírkové usporiadanie šesťpruhové kat. D 33,5.
V úseku križovatka Ivanka západ – križovatka Ivanka sever bude šírkové usporiadanie D26,5 s kolektormi.

Šírkové usporiadanie je navrhnuté ako šesťpruhové v kat. D 33,5 v úseku križovatka Ivanka sever – križovatka Čierna voda,
odkiaľ je navrhnutá so štvorpruhovým šírkovým usporiadaním kat. D 26,5 v úseku križovatka Čierna voda – križovatka Rača.

R7 BA Prievoz – BA Ketelec je navrhnutá v šírkovom usporiadaní R 31,5, okrem úseku km 0,0 – 0,9, kde je navrhnutá na R 24,5.
Úseky navrhnuté na R 31,5 budú realizované so šesťpruhovým šírkovým usporiadaním.

R7 Ketelec – Dunajská Lužná. Šírkové usporiadanie je štvorpruhové R 31,5 so širším stredným deliacim pásom.

R7 Dunajská Lužná – Holice. Šírkové usporiadanie je štvorpruhové R 31,5 (so širším stredným deliacim pásom) v km 0,000 – 0,360 a v kat. R 24,5 od km 0,360 až do konca úseku.

Prebehol som aj ja štúdiu.
Myslím si ze R7 v úseku 0.0-0.9 by mala byt 6 pruh - veď tam sa bude koncertovať asi najviac dopravy. Ak niekto namietne ze sa tam dopravný prúd prerozdelí aj na Prístavnú - to je pravda, ale súčasne tam pribudne doprava zo Slovnaftskej (od Slovnaftu, Biskupic,..). Takze množstvo aut viac menej neklesne.
A na D4 aj usek čierna Voda - Rača mal byt v parametroch D33,5 ako sestpruh.

Za tie rocne splatky by tam malo byt vsade 5+5...

mb1000 napísal:Vytah zo studie (vsetko na navrhovu rychlost 120km/h okrem prvych 2km R7):

Šírkové usporiadanie je štvorpruhové D 26,5 v úseku križovatka Jarovce – križovatka Rusovce
a D 33,5 (s územnou rezervou v strednom deliacom páse pre šesť pruhov) v úseku križovatka Rusovce až križovatka Ketelec.

V úseku križovatka Ketelec až križovatka Ivanka západ je šírkové usporiadanie šesťpruhové kat. D 33,5.
V úseku križovatka Ivanka západ – križovatka Ivanka sever bude šírkové usporiadanie D26,5 s kolektormi.

to je v ktorej časti štúdie? podľa tabuľky na strane 9 je úsek Rusovce-Ivanka západ plnohodnotný 6-pruh

Peterman napísal:A na D4 aj usek čierna Voda - Rača mal byt v parametroch D33,5 ako sestpruh.

Pre tranzit do tunela Malé Karpaty stačí 2+2, pre lokálku bude lepšie predĺžiť kolektory od D1. Toto je konečne zmysluplné využitie kolektorov - na rozdiel od D1 BA-TT

Od krizovatky Raca po Čiernu vodu nejde len o tranzit, ale aj dopravu od celej racianskej radiály v smere na D1, a ďalej na D4 v smere k R7 a naopak

Na prepojenie 502, 61 a D1 sú vhodnejšie kolektory. Kým nebude tunel Malé karpaty, tak stačí prepojenie cez D4, ale v prípade prekročenia kapacity 4pruhu na D4 bude vhodnejšie, aby tie autá smerujúce na 61, alebo D1 vôbec neliezli na diaľnicu a radšej využili kolektory

Podla tej studie sa tam nejake megaintenzity necakaju. Teraz to nemam otvorene, mozno neskor doplnim, ale v najsilnejsich usekoch tusim okolo 25 tis. aut.

Rataju tam aj s malokarpatskym tunelom, tusim okolo 20 tis. aut.

Btw, podla studie aj v pripade stavby obchvatu Priatavny most nebude coskoro kapacitne stacit, akurat to bude o niekolko rokov neskor (cca 10? nepamatm si teraz presne).

Vacsinu dopravy na pristavnom tvori lokalka vramci mesta takze jedine co obchvat zmeni je ze pri zapchach na einsteinovej nebude kamion na kamione. To ze z petrzalskej strany sa napaja na dialnicu einsteinova a dolnozemska (co cini 6 pruhov ak dobre pocitam) dost zvysuje intenzity na moste. Zo strany z mesta su to uz taktiez 3 pruhy takze most je lievikom pre oba smery. Osobne si myslim ze kompetentni sa snazia vyhnut komplexnemu rieseniu a stale sa ho snazia oddialit. Najskor vystavbou apolla, teraz obchvatu, ale skor ci neskor bude treba bud investovat nemale peniaze do mhd, najma kolajovej, alebo rozsirit obchvat na trojpruh, pristavny most kludne aj na stvorpruh.

Koncesia je na 30 rokov, takže nech to za tie peniaze radšej postavia mierne naddimenzované, aby to nemuseli o 15 rokov prerábať. Šamorín-Holice v plnom profile je tiež asi zbytočnosť, ale menej áut ako na R4 tam nebude

i15 napísal:

mb1000 napísal:Vytah zo studie (vsetko na navrhovu rychlost 120km/h okrem prvych 2km R7):

D 33,5 (s územnou rezervou v strednom deliacom páse pre šesť pruhov) v úseku križovatka Rusovce až križovatka Ketelec.

to je v ktorej časti štúdie? podľa tabuľky na strane 9 je úsek Rusovce-Ivanka západ plnohodnotný 6-pruh

Strana 66, Popis variantov

ecce napísal:
Btw, podla studie aj v pripade stavby obchvatu Priatavny most nebude coskoro kapacitne stacit, akurat to bude o niekolko rokov neskor (cca 10? nepamatm si teraz presne).

Tie ocakavane intenzity su chaoticke. Vie niekto vysvetlit, ze napr. pri nulovom variante sa na moste Lafranconi ocakava zvysenie intenzit z 2320/h v roku 2010 na 3157 v roku 2020 (str. 64), ale vo variante po realizacii sa na rovnakom moste ocakava ZNIZENIE z 2376/h na 2197 v roku 2020 (str. 68). Ako moze nastat znizenie intenzit na Lafranconi, ked obchvat sa buduje na opacnej strane mesta a obchvat praveze odstupluje prisun aut do a z Bratislavy? A preco su vychodiskove intenzity pre rok 2010 rozne pre nulovy variant a variant po realizacii? (2320 vs. 2376)
Myslim ze studiu robi studiou nie pocet stran, ale prave udaje v nej uvedene. Obavam sa, ze tymto kritici dostanu do ruk len dalsiu municiu, aby mohli studiu vyhlasit za nedoveryhodnu resp. aby mohli tuto studiu prirovnat k slavnym Vazneho PPP studiam.

Nespochybnujem obchvat cez dobre vysutazene PPP a podporujem jeho dalsie pokracovanie do Stupavy cim skor, ale ten narast dopravy (ktory bude minimalne par nasledujucich rokov podporovany aj klesajucimi cenami paliv) podla mna nebude mozne riesit len obchvatom a bude potrebne zaviest myto pre vsetky auta na vsetkych komunikaciach s variabilnou sadzbou pre rozne casy a rozne komunikacie.

Vieme vylucit napr. to, ze odstuplovanim smeru z Dunajskej Luznej sa do mesta dostane viac aut a niektori co teraz jazdia autobusom alebo vlakom alebo nejazdia presadnu do pohodlnejsich automobilov, takze obchvat moze niektorym komunikaciam vnutri Bratislavy paradoxne poskodit (zhorsit intenzity)?

Budem sa asi trochu opakovať, ale za tie prachy by mala byť celá D4 od Jaroviec po Raču 6-pruhová resp. minimálne s rezervou na 6 pruhov s tým, že PPP koncesionár by to ešte počas koncesie reálne celé na 6 pruhov rozšíril. R7 by sa zase mala stavať rovno v diaľničných parametroch a s rezervou na 6 pruhov až po Holice (s tým že by sa ešte počas koncesie tiež reálne rozšírila). Povrch samozrejme 100 % betónový. Pritom by sme stále ešte boli hlboko pod 4,5 mld. čo má táto PPP zlodejina stáť.

Alebo teda minimalistická verzia - D4 aj R7 by sa stavali len v 4-pruhovej konfigurácií s rezervou na 6 pruhov, ale bez PPP, len z rozpočtu. Pri normálnych súťažiach na krátke úseky by to nestálo 4,5 mld., ale (o dosť) menej ako 1 mld. Rozšírovalo by sa to znovu zo ŠR niekedy o 10-15 rokov postupne podla potreby a znovu za minimálne peniaze zodpovedajúce možno jednej ročnej splátke PPP.

rastislav5 napísal:

ecce napísal:
Btw, podla studie aj v pripade stavby obchvatu Priatavny most nebude coskoro kapacitne stacit, akurat to bude o niekolko rokov neskor (cca 10? nepamatm si teraz presne).

Tie ocakavane intenzity su chaoticke. Vie niekto vysvetlit, ze napr. pri nulovom variante sa na moste Lafranconi ocakava zvysenie intenzit z 2320/h v roku 2010 na 3157 v roku 2020 (str. 64), ale vo variante po realizacii sa na rovnakom moste ocakava ZNIZENIE z 2376/h na 2197 v roku 2020 (str. 68). Ako moze nastat znizenie intenzit na Lafranconi, ked obchvat sa buduje na opacnej strane mesta a obchvat praveze odstupluje prisun aut do a z Bratislavy? A preco su vychodiskove intenzity pre rok 2010 rozne pre nulovy variant a variant po realizacii? (2320 vs. 2376)
Myslim ze studiu robi studiou nie pocet stran, ale prave udaje v nej uvedene. Obavam sa, ze tymto kritici dostanu do ruk len dalsiu municiu, aby mohli studiu vyhlasit za nedoveryhodnu resp. aby mohli tuto studiu prirovnat k slavnym Vazneho PPP studiam.

Nespochybnujem obchvat cez dobre vysutazene PPP a podporujem jeho dalsie pokracovanie do Stupavy cim skor, ale ten narast dopravy (ktory bude minimalne par nasledujucich rokov podporovany aj klesajucimi cenami paliv) podla mna nebude mozne riesit len obchvatom a bude potrebne zaviest myto pre vsetky auta na vsetkych komunikaciach s variabilnou sadzbou pre rozne casy a rozne komunikacie.

Vieme vylucit napr. to, ze odstuplovanim smeru z Dunajskej Luznej sa do mesta dostane viac aut a niektori co teraz jazdia autobusom alebo vlakom alebo nejazdia presadnu do pohodlnejsich automobilov, takze obchvat moze niektorym komunikaciam vnutri Bratislavy paradoxne poskodit (zhorsit intenzity)?

Neviem, co by to stalo, ale mozno namiesto D4/R7 by nemuselo byt zle zvazit aj alternativy R7 bez D4 a popritom riesit existujuci obchvat - s ktorym podla tejto studie nieco coskoro budeme musiet nieco robit tak ci tak.

Co sa tyka Lafranconi, tak intenzity su vypocitane vratane tunela pod Karpatmi, takze preto pokles na Lafranconi.

Dalsia vec co mi dost vadi je ze predlzenie prelozka II/572 bude nielenze kratkozrakym riesenim ktore este viac uskodi doprave ale bude len 1+1