Grc - to co predvadzal "odbornik na vsetko" Misura. Neuveritelne ked ho konfrontovali s realnym stavom okamzite zacal konspirovat o nejakom tipkovi co zablokoval dialnicu zo "Zlinu do Ruzomberka" !!!
Tie chobotiny co nasplietal (ale mimo boli obcas aj ostatny) o geologickom prieskume - nozik sa mi vo vrecku otvaral.
Co sa tyka geologie, tak ako odbornik na tomto fore je jednoznacne magnus (+dalsi ale on je najaktivnejsi). Kym sa zapoji opisem aky je rozdiel medzi tym co bolo na Visnovom spravene a co bolo na Kebelke - z toho co si pamatam este zo skoly
a pak ma moze doplnit alebo opravit.
Prieskumna stolna i geologicke (zamerne nepisem hydrogeologicke vrty lebo tie primarne sluzia na iny ucel) vrty maju v prvom rade overit geologiu prostredia kde sa bude razit banske dielo (co v konecnom dosledku je aj tunel pre ine ako banske ucely).
tu ide o dva odlisne smery prieskumu, horizontalny (stolna) a vertikalny (vrt). Pri stolni je prakticky kontinualne identifikovana geologia pozdlz celeho banskeho diela. Vyhoda takehoto prieskumu je ze pocas hlavnych raziacich prac razici poznaju upnu geologiu prostredia v ktorom sa pohybuju a dokazu velmi presne zmenit postup a vystrojenie tak aby im nevznikali anomalie (napriklad nadvylomy). Razernie prieskumnej solne nedokaze identifikovat vysku vodnej hladiny podzemnej vody (ludovo nazyvanej nespravne spodnej). To co sa stalo na vysnovom je memento! Uplne presne neviem o co islo lebo podrobnu geologiu stole nepoznam ale v principe stolna prerazila tesniace horniny alebo vbehla do oblasti zvodnenych tektonicky narusenych hornin. takuto vodu nezastavi nic jednoducho musi vytiect. Dosledok toho je, ze niekde na kopci vyschli nejake studne alebo pramene, kedze tato voda vteka do stolne. Niekedy sa razia specialne stolne (dedicne) prave na takytoucel - v banskych oblastiach aby sa odvodnil horninovy masiv a aby praca v nom bola jednoduhsia. Prieskumne stolne sa vacsinou razia tam, kde bola overena vyska hladiny podzemnej vody aby sa predislo takymto neprijemnostiam.
Prieskumny geologicky vrt (myslim, ze ked je urceny pre stavbu sa tomu uz moze hovorit inziniersko-geologicky vrt) ma nevyhodu v tom, ze zistuje len aktualny stav hornin, ktore preraza a teda nepokryva ani caly profil buduceho banskeho diela. pre samotne spresnenie geologie je potrebne vrtat taketo vrty v ose buduce diela niekolko (zalezi od dlzky a potreb casto je to kazdych 100 alebo 250m) ... tazko povedat nejaky kluc, vela zalezi od mnozstva penazi na ktore su vyclenene na geologicky prieskum. Netreba zabudat ze aj geologicky prieskum ma nejake fazy/typy (orientacna, podrobny a doplnujuci). Vrty sa vrtaju hlavne v podrobnom a doplnujucom prieskume - kedy sa zahustuje pocet vrtov pozdlz celeho diela alebo na miestach s potencialne horsou geologiou.
Napriek tomu, ze vrt nedokaze zachytit geologiu pozdlz celeho diela a musi sa odhadovat (avsak toto odhadovanie je podporene geofyzikalnymi metodami) je, ze dokaze identifikovat vysku hladiny podzemnej vody bez zmeny (len lokalne zmeny napatej hladiny) hydrologickeho rezimu a teda projektovanie diela sa moze vyhnut zvodnenym horninam uplne tym, ze sa zmeni nivelita diela (cesny tunel nie je predsa tazobne banske dielo, ktore musi ist presne tam kde je surovina). Aj drobne zmeny v smerovani maju velky dopad na podzemne vody.
Tunel aj napriek tomu, ze sa dokaze vyhnut akviferu moze vo svojich ustovych castiach prerazat zvodnene horniny, kde ich moze nepriaznivo ovplyvnit. To znamena, moze dojist k zaniku niektorych pramenov, ktore su napajane podzemnou vodou ktora sa nachadza plytko pod povrchom, ta vsak nie je pre ucely pitnej vody vhodna pretoze obsahuje rozne dobrotky z poli, ciest a podobne, tak isto vydatnost tychto pramenov je skor mala.