Diaľnic za peniaze súkromníkov môžeme mať viac

[doktorandfei]

Diaľnic za peniaze súkromníkov môžeme mať viac

Rozhovor týždňa. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Milan Gajdoš o výstavbe diaľnic na Slovensku pre HN:
Súvisiace články »
Medzi adeptov na PPP projekty sa dostáva cesta na východe
Jeho cieľom je dokončiť našu najdôležitejšiu diaľnicu ešte pred rokom 2020. Okrem už spomínaného takzvaného nultého obchvatu Bratislavy či rýchlostnej cesty od Bratislavy smerom na Dunajskú Stredu, by sa cez formou PPP projektov mohli stavať aj ďalšie štvopruhovky. Musí ísť však o také, ktoré nám Európska komisia nepreplatí.

Je reálne, že sa Bratislava s Košicami a Žilina s Poľskom spoja diaľnicou do roku 2020?
Sú tam dva body. Pokiaľ ide o diaľnicu D3 smerom zo Žiliny na Poľsko, tak niektoré úseky budú v polovičnom profile. Máme tiež tunel Branisko, ktorý je z hľadiska intenzít na hrane toho, kedy spustiť výstavbu druhej tunelovej rúry. Pokiaľ ide o termín, konkrétnejšie to budeme vedieť povedať, až keď sa spustí výstavba posledného úseku na diaľnici D1. V tejto chvíli hovorím o cieli. A tým pre mňa je zvládnuť tieto úseky skôr ako ste povedali vy. Pri diaľnici D3 je termín podobný, avšak s tým, že niektoré úseky budú v polovičnom profile.
V súčasnosti sa pri nultom obchvate Bratislavy, ako aj pri ceste do Dunajskej Stredy, hovorí o výstavbe cez PPP. Prikláňate sa k tejto možnosti?
Stále je to otázka možností. Pre samotnú výstavbu sú najlacnejšími zdrojmi tie, ktoré sú nenávratné. Teda eurofondy alebo štátny rozpočet. Tie však majú svoje limity, či už čo sa týka celkového objemu alebo použiteľnosti daného zdroja v území. Projekty D4 a R7 nesú v sebe známky rizika, aj keď pri rýchlostnej ceste R7 nemôžeme úplne vylúčiť použiteľnosť eurofondov. Na jej preplatenie z eurofondov v novom programovom období istá šanca existuje, no je málo pravdepodobná. Preto môžeme uvažovať o štátnom rozpočte, alebo úverovej kapacite samotnej Národnej diaľničnej spoločnosti.
Má na to štátny rozpočet?
Povedzme si, či štátny rozpočet, alebo úverová kapacita, majú na to, aby financovali taký náročný projekt, ako je diaľnica D4. Hoci len v polovičnej časti, teda od cesty medzi Bratislavou a Pezinkom po križovatku s diaľnicou D2. Ťažko očakávať, že nám to štátny rozpočet zaplatí.
Odklepne teda rezort dopravy túto autostrádu cez PPP?
Možnosti sa pomaly vyčerpávajú. Dostávame sa k možnosti realizovať tento projekt formou PPP. Dnes sa to javí ako najpravdepodobnejšia alternatíva.

Aké iné úseky by mohli byť takto realizované?
Z môjho pohľadu by bolo optimálne, ak by išlo o projekty, ktoré nie sú financovateľné z Európskej únie a sú svojou potrebou, či už z hľadiska prínosu pre región alebo intenzít dopravy, dôležité. A to, keď si pozriete Slovensko, tak si môžete identifikovať možno cesty aj na východe či v strede Slovenska.
Teda R1 medzi Ružomberkom a Banskou Bystricou či rýchlostná cesta R4 na východe Slovenska.
Napríklad.
Kedy padne definitívny verdikt, ktoré úseky sa budú stavať z eurofondov?
Dnes už máme projekty, ktoré plánujeme dať do zásobníka pre programové obdobie v rokoch 2014 až 2020. Ako som už spomínal, hlavne ide o úseky D1 a D3 a následne úseky rýchlostných ciest R2, prípadne R4. Počítame totiž s istým rámcom.
Aký je ten rámec?
V tomto programovom období sme mali rámec vo výške 1,5 miliardy eur. Očakávame, že v novom programovom období bude suma medzi 1,8 až 2 miliardami eur. Samozrejme, nádejame sa, že by to mohlo byť aj viac. Vieme si totiž predstaviť pripravenosť projektov tak, aby sme hneď od začiatku vedeli veľmi intenzívne čerpať tieto peniaze.

Koľko viac?
Ja si myslím, že by sme vedeli aj v rámci štúdie realizovateľnosti obhájiť sumu, ktorá sa blíži až k 2,5 miliardy eur. Samozrejme, hovoríme o číslach, ktoré vychádzajú z jednej veľkej neznámej. Nevieme totiž, ako dopadnú verejné obstarávania. A ako nám dopadnú štúdie realizovateľnosti, teda akou porciou nám bude Európska komisia tieto projekty financovať.
Aké sú zatiaľ ohlasy z Európskej komisie?
Prvou vecou je otázka celkového balíka peňazí pre Slovensko. Myslím si, že potom je to už otázka pre nás, čo si určíme ako prioritu a čo nám pomôže dlhodobo k nášmu rozvoju. A teda aj to, koľko peňazí sa vyčlení na diaľnice a rýchlostné cesty.
Aktuálne Národná diaľničná spoločnosť opätovne vyhodnocuje ponuky na stavbu tunela Višňové. Nariadil vám to Úrad pre verejné obstarávanie. Kedy padne verdikt?
Verdikt padne vtedy, keď definitívne rozhodne komisia.
Aký je váš odhad?
Keď si zoberiete všetky procesy, tak komisia nikdy neúmerne žiaden čas nenaťahovala. Myslím si, že projektu, ktorého súčasťou je aj tunel Višňové, venovala komisia aj v minulosti veľmi veľa času. Predpokladám preto, že pomenované skutočnosti, ktoré sa viažu aj na rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, už skúmala. Očakávam, že verdikt komisie bude v intenciách niekoľkých dní, maximálne týždňov.
Teda do konca mája?
Moje očakávanie je také. Všetko však závisí od komisie, a preto by som svojím vyjadrením nerád jej rozhodnutie odhadoval, či na ňu nejakým spôsobom tlačil.
Tak tento úsek chcete začať stavať tento rok. Začne sa?
To závisí od toho, či podpíšeme zmluvu.
Podpíšete?
To nie je len v našich rukách.
Na koľko percent veríte, že tento tunel sa začne stavať tento rok?
Verím, že tento rok ho začneme stavať.
Tak potom ste optimistickejší ako minister Ján Počiatek. Ten totiž tohtoročnému termínu verí na 90 percent.
Keďže to nie je v našich rukách, tak percento nie je ľahké odhadnúť.
Nebolo by teda lepšie súťaž zrušiť a vypísať ju nanovo?
Z môjho pohľadu súťaž sa vypisovala v čase, keď legislatíva bola v istom stave. Zatiaľ nevidím dôvod, aby sa táto súťaž zrušila.

Týždenník Trend priniesol informáciu, že pri posudku o tuneli Višňové pomáhal tendrovému úradu človek z Metrostavu, teda firmy, ktorá má zastúpenie v súťaži. Ako na to reagujete?
K tomuto sa neviem vyjadriť. Nepoznám súvislosti medzi jednotlivými osobami a tiež by som nerád komentoval niečo, čo súvisí s konaním Úradu pre verejné obstarávanie či komisiou. To sú veci, ktoré sú v ich kompetencii.
V novembri sa stalo nešťastie neďaleko obce Kurimany, kde spadla podporná konštrukcia. Skončilo sa už vyšetrovanie?
Nemám túto informáciu.

Kedy sa skončí?
To je na vyšetrovateľoch.

Nebude v tejto veci Národná diaľničná žalovať dodávateľov o náhradu škody?
Keďže sa vyšetrovanie zatiaľ neskončilo, je odpoveď na túto otázku predčasná.

Dá Národná diaľničná stop Váhostavu a Böglu a Krýslu pre túto nehodu?
V zmysle platnej legislatívy, nemôžeme dať žiadnu stopku, pokiaľ budú tieto subjekty v súťažiach spĺňať podmienky účasti.
V čase nehody na tejto diaľnici ste používali interný stavebný dozor. Aj podľa informácií HN však dozor nemal mať osvedčenie od Slovenskej komory stavebných inžinierov.
Všetky okolnosti, ktoré sa týkajú toho či mal, nemal, kto mal mať, sú predmetom vyšetrovania. Až to ukáže, čo bolo alebo nebolo nedostatkom.

Ak vyšetrovanie ukáže, že pochybenia boli aj na strane Národnej diaľničnej, vyvodíte osobnú zodpovednosť?
Počkám si na výsledky vyšetrovania.
Kto je Milan Gajdoš
Vlani v apríli sa stal generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti. Pred nástupom do funkcie bol finančným, neskôr prevádzkovým riaditeľom spoločnosti. Má 41 rokov. Vyštudoval Ekonomickú univerzitu v Bratislave, hlavný odbor účtovníctvo a audítorstvo. Pôsobil aj v súkromnej sfére a tiež bol námestníkom generálneho riaditeľa pre ekonomiku a rozpočet v Slovenskej správe ciest.

zdroj HN Portál: http://hnonline.sk/ekonomika/c1-59904460-dialnic-za-peniaze-sukromnikov-mozeme-mat-viac