Stavba diaľnice je beh na dlhé trate

[Andrej]

Stavba diaľnice je beh na dlhé trate

17.02.2012 - (GoodWill; 02/2012; 13/02/2012; s.: 29,30; M. Zervan)

Hovoríme s Ing. Jánom Kotuľom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s.

Diaľnica D1 z Bratislavy do Košíc už mala, podľa vyhlásení politikov spred pár rokov, celá dávno stáť. Na jej dokončenie však stále čakáme; niektoré pôvodné projekty (PPP) boli zastavené, inde sa riešia vplyvy na životné prostredie.

Aké sú teda v súčasnosti priority Národnej diaľničnej spoločnosti?

Naše priority sú určené programom výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií na roky 2011 až 2014 schváleným vládou. V súčasnosti máme otvorené dve veľké súťaže - konkrétne úsek D1 Hubová - Ivachnová, ktorý patrí po technickej stránke medzi doteraz najzložitejšie úseky diaľnice. Sú na ňom tri veľké mostné objekty, dva tunely a trasa vedie v údolí Váhu cez zosuvné územia. Ďalšou veľkou stavbou, technicky síce jednoduchšou, ale objemovo významnou, s najdlhším diaľničným tunelom na Slovensku, je úsek Lietavská Lúčka - Dubná Skala - Višňové, kde je vypísaný medzinárodný tender. S otváraním obálok s ponukami na túto časť výstavby rátame v máji.

V čom vidíte dôvody meškania pri dokončovaní diaľnice do Košíc?

Doterajšia príprava týchto stavieb bola z dnešného pohľadu nedostatočná. Kým sa rátalo s PPP projektmi, tak stačilo projektovať úseky menej detailne, lebo budúci zhotovitelia mali možnosť doprojektovať ich. Pri financovaní zo štátneho rozpočtu a súčasnom čerpaní prostriedkov z fondov EÚ bolo treba projekty pripraviť detailnejšie. Aj táto skutočnosť mala potom vplyv na to, že ponuky boli lacnejšie.

Čo sa v súčasnosti realizuje?

Zo stavieb, ktoré boli v programe minulý rok, sa už realizujú všetky. Tam už chodíme na kontrolné dni. V januári to bola napríklad stavba R4 Košice - Milhosť, ktorá by sa mala dokončiť na budúci rok v marci, či stavba Jánovce - Jablonov prvý úsek, ktorá je rozostavaná. Tento rok by mala byť dokončená druhá polovica úseku Jablonov - Studenec. Vybraní zhotovitelia pripravujú realizačné projekty na stavbách D1 Fričovce - Svinia a D1 Dubná Skala - Turany. Na D3 sa pripravuje stavba Skalité - Svrčinovec, kde chceme v tomto roku vypísať súťaž na zhotoviteľa, a na rýchlostnej ceste R2 sa pripravuje obchvat Žiaru nad Hronom a úseky Zvolen - Pstruša a Pstruša - Kriváň.

Ako teda vyzerajú termíny na D1 a kde sú ešte problémy?

Čakáme na stanovisko Európskej komisie, ktorá posudzuje úsek Turany - Hubová z hľadiska ochrany prírody. Ak by prešlo schválené riešenie, potom by sa diaľnica do Košíc mala stať realitou do roku 2017, a to vrátane tunela Višňové. Väčšina rozostavaných a pripravených stavieb by však mala byť dokončená už v roku 2015, resp. v roku 2016. V prípade, že náš návrh riešenia spomenutého úseku EK neschváli, potom nevidím ako reálny termín ani rok 2020. Ak by sa totiž menila trasa na tomto úseku, museli by sme riešiť akoby všetko odznova, vrátane územného rozhodnutia, a to by trvalo roky.

Aké sú termíny a financovanie na ostatných stavbách?

Na D3 Skalité - Svrčinovec do Poľska je už roky nedokončená stavba mosta, ktorú chceme dokončiť. Po prehodnotení situácie v hustote premávky, ktorá je tam nižšia oproti pôvodným predpokladom, sa teraz projekt prerába sčasti na polovičný profil. Na dokončenie tohto úseku chceme v plnej miere využiť európske peniaze. Dôležité je aj pokračovanie výstavby na R2 zo Zvolena do Košíc. Stavby od Zvolena po Kriváň chceme odovzdať do roku 2015 a rátame pri nich s využitím európskych fondov ešte z programovacieho obdobia 2007 - 2013. Príprava ďalších úsekov R2 bude pokračovať nad rámec plánu do roku 2014. Chceme však popri budovaní nových úsekov zlepšiť aj kvalitu služieb, predovšetkým zvýšiť počet parkovacích miest pre kamióny, ktorých je veľký nedostatok. Na to plánujeme využiť aj hraničné priechody a bývalé colnice. Pripravujeme aj bezpečnostné audity s cieľom zvýšiť bezpečnosť premávky.

Veľa sa hovorí o nultom okruhu okolo Bratislavy. Zaregistrovali sme aj protesty občanov proti jeho výstavbe. Je už konkrétna predstava o tomto úseku?

Z môjho pohľadu a z hľadiska riešenia dopravnej situácie je D4 veľmi dôležitá. Minimálne jej južný úsek od Jaroviec po Karpaty. Tu sme v štádiu spracovania podkladov pre územné rozhodnutie. V nižšom štádiu rozpracovanosti je severná časť od račianskej radiály po diaľnicu D2. Osobne som sa zúčastnil na stretnutiach s obyvateľmi Vajnôr, Marianky, rokovali sme s poslancami dotknutých obcí. Výsledok je, že ich reálne požiadavky sa budeme snažiť v rámci technických a finančných možností zahrnúť do realizačných plánov. D4 je náročná stavba po stránke finančnej aj technickej. V jej južnej časti sa ráta so stavbou mosta cez Dunaj a v okolí letiska s jej čiastočným zapustením do zeme, v severnej zasa s desaťkilometrovým tunelom, čo sú vysoké náklady. Celková dĺžka obchvatu bude asi 47 km, južná časť predstavuje okolo 22 km.

Ako sa bude D4 financovať?

Uvažujeme aj s PPP projektmi, lebo Bratislava nemá nárok na čerpanie z eurofondov a financovanie zo štátneho rozpočtu je nereálne. V hlavnom meste je však taká intenzita dopravy - aj tranzitnej, že spoplatnením úsekov stavaných v rámci PPP projektov by sa dala získať väčšia časť potrebných investícií. Rátame s vypísaním tendra v roku 2013, resp. 2014 a samotná stavba si vyžiada čas okolo štyroch rokov. To však už bude na rozhodnutí novej vlády. Ak všetko pôjde dobre, vidím termín dokončenia prvej časti niekedy v roku 2016.

Vlády sa menia, cesty však potrebujeme bez ohľadu na to, aký bude ďalší politický vývoj. No často sa ich budovanie politizuje.

Zámerom terajšieho ministra dopravy je dokončiť, čo si naplánoval, a dokázať, že diaľnice možno financovať a stavať aj takýmto spôsobom. Preto sme všetko pripravovali tak, aby sme naplánované úlohy dokončili a pripravili súčasne aj pokračovanie pre našich nasledovníkov. Stanovili sme si reálne plány, neznásilňovali sme termíny, snažíme sa, aby sa rešpektovali technologické podmienky a odovzdané stavby boli kvalitné. V každom prípade musíme mať dostatočne pripravenú databázu stavieb, aby sme sa mohli, keď na to príde čas, uchádzať o prostriedky z fondov EÚ. Osobne som presvedčený, že výstavba diaľnic by nemala byť spolitizovaná. Ich potreba je reálna a tu by sa mal dosiahnuť konsenzus všetkých politických strán, aby pri zmene vlády nebola narušená kontinuita výstavby. Tempo výstavby by bolo potom rovnomerné a podstatne lepšie by sa dali využiť európske peniaze.

http://www.ndsas.sk/monitoring-medii/12326s?prm3=44279