Zámer švajčiarskej spoločnosti postaviť nový futbalový štadión, hotel, parkovací dom a komerčné priestory je od čias Peugeotu asi najväčším zásahom do územného plánu. Dotýka sa aj centrálnej mestskej zóny, v ktorej platia prísne pravidlá.
Nový štadión zasiahne aj do vzhľadu jeho okolia.
Foto: (R)
TRNAVA. Švajčiarsky investor, ktorý chce dať novú podobu futbalovému štadiónu Antona Malatinského v Trnave, nedávno opäť potvrdil svoj záujem.
Na rokovaniach sa stretol s predstaviteľmi mesta, podľa medializovaných informácií by s výstavbou chcel začať na jeseň budúceho roka.
„V priebehu mesiaca by malo byť ďalšie stretnutie, na ktorom by sa už mala podpísať zmluva. Snahou mesta je tohto investora udržať," povedal hovorca Trnavy Pavol Tomašovič
Švajčiari chcú v meste preinvestovať takmer 133 miliónov eur. Štadión plánujú premeniť na komerčno-športové centrum s hotelom, administratívou, parkovacím domom i bytmi.
Pre ich zámer zmenilo mesto aj územný plán, ktorý stanovuje funkčné využitie jednotlivých plôch. „Je to najväčšia investícia, akú sme do centra mesta pustili," vyjadrila sa architektka Eva Hulmanová z odboru územného rozvoja a koncepcií mestského úradu.
Výstavba sa rozbehla
Do centra Trnavy sa stavebný ruch vrátil aj v podobe ďalších investícií.
Mesto povolilo výstavbu obytného domu s polyfunkciou Malý Paríž, pozdĺž ulíc Hornopotočná a Horné bašty. Okrem parkoviska v suteréne a obchodných priestorov na prízemí, v ňom bude aj asi 50 nadštandardných bytov.
Na pozemku za trnavskou hlavnou poštou stavia svoju budovu spoločnosť Inex Real. Dom u kráľa Ľudovíta má v sebe ukrývať obchod, služby, administratívu i bývanie.
K dvadsiatim bytom buduje spoločnosť aj 119 parkovacích miest v podzemí. Neďaleko odtiaľ je už od jesene roku 2007 rozostavaná budova hotela Holiday Inn. Podľa dostupných informácií by chceli hotel s kapacitou asi 900 ľudí otvoriť už na jeseň.
Strechy musia byť červené
Podmienky výstavby v historickom centre mesta sú presne definované v územnom pláne centra. Ten delí historickú časť mesta do troch zón (A, B, C), do tej s najvyššou ochranou (A) spadajú napríklad Kapitulská alebo Hollého ulica.
Mestskí architekti hovoria, že s projektom podobným Auparku by v centre Trnavy investor zrejme neuspel. „V centrálnej mestskej zóne je drobnejšia štruktúra výstavby, presne sú definované výšky ríms, stanovené sklony aj typy striech," povedal architekt Peter Purdeš z mestského úradu.
Na fasády sa tu môžu požívať len jemné pastelové odtiene, farba striech musí byť jednotne červená. Najvyššia budova v zóne A smie mať najviac dve podlažia a podkrovie.
„Na uliciach s najvyšším stupňom ochrany musí byť strešná krytina z pálenej škridle. Inde je prípustná aj betónová, vždy však musí byť červená," povedal Purdeš. Konkrétne podmienky výstavby podľa neho stanovujú aj pamiatkari, v rámci vyjadrovacieho procesu pred vydaním stavebného povolenia.
Mesto nedávno udelilo aj jednu výnimku, keď na dome U kráľa Ľudovíta povolilo renesančné cimburie. „To domy v meste bežne nemávali. Pôvodná budova, ktorá na pozemku stála, ho však mala, tak má svoje opodstatnenie aj na tejto stavbe," vysvetlil Purdeš.
štvrtok 8. 7. 2010 14:21 | Lenka Štepáneková
Čítajte viac: http://trnava.sme.sk/c/5455957/vzhlad-t ... z0t6RJpgBk
