Skanska: Odchádzame zo zväzu podnikateľov

[devil]

Najvyšší predstaviteľ skupiny Skanska v Česku a na Slovensku Dan Ťok v Rozhovore týždňa pre HN.
Posledné zakázky tejto vlády na výstavbu diaľnic a železníc "rozhádali“ Zväz stavebných podnikateľov Slovenska. Ten dokonca listom varoval ministra dopravy Ľubomíra Vážneho pred nízkymi cenovými ponukami spoločnosti Skanska. Tie môžu vraj viesť k neskoršiemu predraženiu projektov prostredníctvom dodatkov. Keďže sa obáva prepúšťania v slovenských firimách, žiada legislatívnu ochranu domácich firiem. Skanska na protest obvineniam zo zväzu odchádza.

Vo viacerých veľkých tendroch ste ponúkli výrazne nižšie ceny ako konkurencia. Spoliehate sa na to, že neskôr presadíte zvýšenie ceny o dodatky - tak ako sa to stalo v prípade tunela Sitina?
Nevytrhávajme veci z kontextu, v niektorých tendroch sme mali ceny najnižšie, v niektorých sme sa umiestnili za konkurenciou a to, že sa stále hovorí len o troch či štyroch konkrétnych projektoch, je v konečnom efekte trochu unavujúce a umelo živené. Preto sa predsa robia súťaže, je to ich princíp a princíp súťažného trhu. A čo sa týka dodatkov? Samozrejme, dá sa určite stavať aj bez nich - keď je projekt zo strany investora perfektne pripravený, keď je tendrová projektová dokumentácia na takej úrovni, že sa hneď použije ako realizačná.
V súvislosti s toľko spomínanou bratislavskou Sitinou, ktorú realizovalo združenie Taisei - Skanska, sa veľmi jednostranne komunikuje o zvýšení ceny. Faktom však je, že keď ako investor dáte projekt na Trabant a potom sa dodatočne rozhodnete, že chcete z toho Mercedes, niekde sa to odrazí. Navyše práce vždy požaduje, objednáva, odsúhlasuje a podpisuje investor. Dokonca je to tak, že podľa platnej zmluvy zhotoviteľ je povinný ich zrealizovať.

Na stavebnom trhu je veľmi napätá atmosféra. Dobiehajú posledné práce na najväčších projektoch tejto vlády a ten, kto nezíska nové zákazky, bude musieť prepúšťať. Je to dôvodom, prečo o desiatky percent podliezate štátom odhadované ceny stavebných prác?
Skôr mám pocit, že sa umelo vytvára atmosféra paniky. Vzhľadom na termíny a náročnosť PPP projektov, ako aj pripravovaných zákaziek, ktoré sa skôr či neskôr rozbehnú, Slovensko nikdy nemalo taký stavebný potenciál ako v tomto období. Čiže my tento stav nevnímame ako hrozbu, ale ako príležitosť. Skanska si v žiadnom prípade nemôže dovoliť "podliezať“ cenu. Naše akcie sú verejne obchodované na burze, takže každá z pobočiek v jednotlivých krajinách je spoluzodpovedná za úspech či neúspech celej skupiny. Naše ceny profesionálne kalkulujeme a skôr, ako ponuku podáme, prechádza prísnym procesom vyhodnocovania a minimalizovania rizík až na úrovni Skanska AB vo Švédsku. Tento proces je v našej spoločnosti štandardný a je zárukou pre našich partnerov všade na svete, Slovensko nevynímajúc.

Vaša cenová politika ohrozuje slovenské stavebné firmy, najmä Doprastav a Váhostav. Je vaším cieľom touto cestou ovládnuť slovenský trh?
Nerozumiem tomu, prečo by mala naša cenová politika ohrozovať slovenské firmy. Samozrejme, spĺňa prísne kritériá riadenia rizík celej skupiny s hlavným zameraním na kvalitu a efektivitu. Naším cieľom je odovzdávať kvalitné výkony za primerané ceny pre investora, s príslušnou mierou ziskovosti pre nás. Sme pritom súčasťou konkurenčného prostredia. To kým v stavebníctve existuje, a na Slovensku to tak je, žiadneho hráča k ovládnutiu trhu nepustí.

Konflikt so slovenskými stavbármi zašiel tak ďaleko, že sa na vás Zväz stavebných podnikateľov sťažuje u ministra dopravy. Ako na to zareagujete?
Už sme zareagovali. V piatok sme listom oficiálne ukončili členstvo v zväze, ktorý obsahom listu poprel svoje vlastné stanovy, etický kódex podnikania v stavebníctve, a čo je najhoršie, hrubo zasiahol do podmienok hospodárskej súťaže a verejného obstarávania chránených nielen slovenským, ale i európskym právom. V prípade, že nás týmto krokom pri rozhodovaní o výsledku príslušných zákaziek poškodil, budeme sa brániť.

Zväz varuje ministra pred vašimi cenovými ponukami. Čím si vysvetľujete, že si vzali na mušku práve vás?
V celom civilizovanom svete sa inštitút verejných zákaziek používa preto, aby sa vo verejnej a transparentnej súťaži vysúťažila najnižšia cena, za ktorú je možné zákazku realizovať. A to hlavne preto, aby sa za peniaze daňových poplatníkov postavilo čo najviac kilometrov diaľnic, železníc, škôl, nemocníc. V tomto prípade sme postavení do situácie, že najnižšia cena od silnej slovenskej firmy, ktorá patrí do medzinárodnej skupiny Skanska, je nezmyselne spochybňovaná a hovorí sa o tom, že má byť vylúčená. Navyše zväz bezprecedentne napadne jedného zo svojich členov a obviní ho, že napriek tomu, že zamestnáva tisíc Slovákov, nedá im na týchto projektoch žiadnu prácu. To azda nemyslí vážne. Potom jednoznačne táto aktivita vyznieva tak, že takzvaná profesionálna platforma zastupuje iba vyvolených "viac slovenských“ spoločností a v budúcnosti môže tento postup uplatniť voči ďalšej firme, ktorá nebude podľa ich posúdenia dostatočne slovenská a stačí, že ponúkne ceny, ktoré sa tejto platforme nebudú páčiť. A kde sú princípy voľného trhu a legislatíva únie, na to sa pozabudlo?

Prečo sú vlastne ponuky ostatných stavebných firiem o toľko drahšie ako tá vaša?
Na túto otázku sa treba opýtať konkurenčných firiem, ako kalkulovali a pripravovali svoje ponuky. My môžeme jednoznačne hovoriť o našich cenách a našej príprave.

Ako hodnotíte aktivitu zväzu na legislatívne zabránenie dampingovým cenám? Víťazná ponuka by napríklad nemohla byť o určité percento nižšia, ako priemer ostatných ponúk.
Na jednej strane vedieme diskusiu na tému drahá výstavba, na druhej strane chceme vytvárať pravidlá, ktoré znižovaniu cien bránia. Nedokážem si predstaviť metodiku, ktorá objektívne stanoví percentuálnu hranicu. Celému tomuto riešeniu by chýbali zdravé princípy súťažného trhu a mohlo by nabádať k nedovolenej koordinácii ponúk. Úplne postačí, ak sa všetci verejní obstarávatelia budú držať hlavných princípov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, a to sú hospodárnosť, transparentnosť a nediskriminácia. Dodržiavanie týchto pravidiel je dobré pre obstarávateľov, podnikateľov a hlavne pre občanov, ktorí to platia zo svojich daní.

Koľko ľudí by ste museli prepustiť, ak by ste diaľničné zákazky nedostali, a naopak, koľko museli nabrať, ak by ste vyhrali?
Prestaňme sa hrať na "ak by“. Hospodárska kríza prišla a my sme na ňu vo vnútri spoločnosti zareagovali vnútornou reštrukturalizáciou, ktorou sa nám podarilo výrazne znížiť interné náklady, optimalizovať procesy a zvýšiť produktivitu. Máme za sebou aj nepopulárne opatrenie, akým bolo prepúšťanie v roku 2009. Reagovali sme strategicky na danú situáciu a už teraz vieme, že to bol správny krok. Nemáme dôvod šíriť do radov našich zamestnancov poplašné a panické správy o prepúšťaní. Vieme veľmi dobre diverzifikovať svoje kapacity, vieme komunikovať a následne spolupracovať so slovenskými firmami nielen na týchto projektoch a predpokladáme, že naše ponuky v spomínaných tendroch budú na základe tendrových podmienok vyhodnotené ako úspešné.


Kto je Skanska SK
Švédska skupina Skanska získala silné postavenie v slovenskom stavebníctve najmä vďaka akvizíciám, napríklad spoločností Banské stavby či Stamart Martin. Od apríla tohto roku spojila všetky svoje dcérske firmy do jednej - Skanska SK. Firme sa nepodarilo zapojiť sa do výstavby diaľnic cez PPP projekty. Má však najbližšie k viacerým zákazkám Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá ich práve vyhodnocuje.

http://hnonline.sk/ekonomika/c1-4308091 ... dnikatelov