Stovky Kremničanov sa obávajú, že plánované rozširovanie cesty cez Kremnicu smerom na Kremnické Bane privedie do mesta viac kamiónov. Spisujú petíciu za presmerovanie nákladnej dopravy mimo obývané časti.
KREMNICA. Už takmer šesťsto ľudí podpísalo petíciu, ktorá sa snaží upozorniť na kritickú situáciu v súvislosti s kamiónovou dopravou v Kremnici. Tá mesto a jeho okolie uplynulé roky zaťažuje stále viac. Iniciátori protestu žiadajú, aby sa čo najskôr presunula mimo obývaných častí, teda z Kremnice, ale aj z blízkych obcí.
Ďalšieho pruhu sa obávajú
Organizátorov podpisovej akcie znepokojuje plánované rozšírenie cesty prvej triedy 1/65, ktorá prechádza mestom smerom na Kremnické Bane. Ďalší pruh, ktorý by mal budúci rok pribudnúť k súčasným dvom, podľa nich privedie do Kremnice ešte viac kamiónov. „Nie sme proti rekonštrukcii cesty, skutočne ide o nebezpečný úsek. Doprava je taká hustá, že je problém prejsť z jednej strany cesty na druhú. Chceme, aby na nej vzniklo viac priechodov pre chodcov, chodník pre peších, ale odmietame jej rozširovanie," vysvetlil jeden z iniciátorov petície Igor Račko.
Existujúca cesta nápor kamiónov nezvláda. Podľa organizátorov petície to môže jej rozšírenie ešte zhoršiť.
ILUSTRAČNÉ FOTO: (SITA)
Primátorka: Oprava cesty je nutná
Primátorka Kremnice Zuzana Balážová si myslí, že súčasný stav cesty je kritický a jej rekonštrukcia nutná. „Krajnice sú poškodené vplyvom veľkého náporu áut, v najužšom mieste majú kamióny problém vzájomne sa vyhnúť," charakterizuje situáciu. Cesta podľa nej predstavuje veľké riziko pre chodcov, využívajú ju totiž aj ľudia žijúci v jej tesnej blízkosti. Plánované rozšírenie o jeden pruh a chodník, ktoré chce v budúcom roku uskutočniť Slovenská správa ciest, je podľa jej názoru vo všeobecnom záujme. To, že ďalší pruh privedie do kremnického regiónu viac kamiónov, podľa nej nie je isté. „Tí, ktorí budú chcieť prejsť cez toto územie, sa o to budú snažiť, či bude cesta úzka alebo širšia. Podobne ako cez Kremnicu sa rozširujú cestné ťahy cez Donovaly a medzi Žiarom a Handlovou. Je pravdepodobné, že dopravná zaťaženosť sa medzi ne opäť rovnomerne rozdelí", domnieva sa primátorka.
Mesto chce vodičom merať rýchlosť
Balážová rovnako upozorňuje, že kamiónová doprava Kremnicu významne poškodzuje. „Máme posudok statika, ktorý potvrdzuje, že práve ona spôsobuje pokles územia mesta a zhoršovanie sa situácie," informuje.
Mesto sa podľa nej snažilo už v minulosti presadiť na existujúcej ceste bezpečnostné prvky, napríklad kruhový objazd, a častejšie merania rýchlosti. Bez úspechu. „Aj v súčasnosti sa pokúšame získať meracie zariadenie, ktorým by sme mohli dopravnému inšpektorátu dokazovať, že vodiči často pri prechode mestom nedodržiavajú rýchlosť."
Vo vybudovanie R3 autori petície neveria
Reálne riešenie problému však podľa primátorky prinesie až vybudovanie rýchlostnej cesty R3 mimo Kremnice. „Tá by mala zabezpečiť, že sa tranzitná doprava presunie tam a cesta 1/65 bude slúžiť len pre potreby miestnej dopravy."
V rýchle vybudovanie obchvatu Kremnice však autori petície neveria „Takýto zámer existuje už od sedemdesiatych rokov. Je rok 2010 a stále ostáva len v rovine sľubov. Cesta R3, ktorá má údajne situáciu riešiť, je podľa nás hudbou ďalekej budúcnosti," povedal Račko.
Výhrady adresujú samosprávnemu kraju
Signatárov petície znepokojuje aj skutočnosť, že Banskobystrický samosprávny kraj počíta v budúcnosti s vylúčením kamiónovej dopravy z horského priechodu Donovaly. Píše sa to v Koncepcii územného rozvoja Slovenska. „To podľa nás môže opäť zvýšiť zaťaženosť severo-južného spojenia, ktoré vedie cez Kremnicu. Myslíme si, že veľká časť kamiónov sa z Donovál presunie práve na túto trasu," domnieva sa ďalší zo signatárov petície Ivan Frzon. To je aj dôvod, prečo svoj protest adresujú Banskobystrickému samosprávnemu kraju.
Kamióny z Donovál by Kremnicu zaťažiť nemali
Hovorca samosprávneho kraja Peter Hajnala potvrdil, že predĺženie rýchlostnej cesty R1 Banská Bystrica - Slovenská Ľupča - tunel Korytnica - Ružomberok skutočne v budúcnosti umožní vylúčenie kamiónovej dopravy z Donovál. „Tým sa splní hlavný cieľ - ochrana zdrojov pitnej vody pre Pohronský skupinový vodovod, ktoré ohrozuje práve intenzívna doprava na tomto ťahu," povedal. „Po dobudovaní spojenia sa nákladná doprava odkloní od Korytnice a Uľanky mimo Donovaly," spresnil.
Na obavy Kremničanov zo zhoršenia situácie v ich meste Hajnala zareagoval, že samosprávny kraj má vo svojom územnom pláne aj rýchlostnú cestu R3. „Po jej vybudovaní dôjde k odkloneniu tranzitnej dopravy v prieťahu mestom Kremnica a Kremnické Bane, teda i z cesty 1/65."
Opravu cesty možno pripomienkovať
Cestu cez Kremnicu smerom na Kremnické Bane chce Slovenská správa ciest rozširovať budúci rok. „Súčasná cestná komunikácia má nevyhovujúce technické parametre pre cestu 1. triedy," odôvodnila plánovanú rekonštrukciu Iveta Fedorová zo Slovenskej správy ciest. Podľa jej slov nevyhovuje šírkové, výškové ani smerové vedenie trasy. K existujúcej ceste preto pribudne jeden jazdný pruh a chodník pre peších. Dôjde aj k odvodneniu komunikácie, k úprave koryta Kremnického potoka a celkovému spevneniu cesty. Predpokladané náklady na opravu sú viac ako 10 miliónov eur.
V tomto roku chce správa ciest požiadať o stavebné povolenie. Fedorová potvrdila, že prípadné pripomienky môžu záujemcovia podať počas stavebného konania.
Jánošík: R3 pomôže Kremnici zbaviť sa tranzitnej dopravy
Rýchlostná cesta R3 by mala nákladnú dopravu z Kremnice odviesť inam. Potvrdil to hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík.
KREMNICA. Ktorý z navrhovaných variantov plánovanej rýchlostnej komunikácie R3 by sa mal v budúcnosti stať skutočnosťou, stále nie je jasné.
Kadiaľ cesta povedie, zatiaľ nerozhodli
„Bola spracovaná technická štúdia Rýchlostná cesta R3 Horná Štubňa - Šášovské Podhradie," povedal hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Marcel Jánošík s tým, že do úvahy prichádza niekoľko riešení. Tie počítajú s obchvatom Kremnice ako aj s možným prepojením R3 a R2 cez Sklené a ich peážou, teda súbežným vedením, v časti Handlová - Žiar nad Hronom.
„Výsledný variant bude známy až po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie a vydaním záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia," informoval Jánošík.
Mesto chce obchvat zo západu
Pre mesto je prijateľné ktorékoľvek riešenie, ktoré Kremnicu obchádza zo západu. „Pre nás je prioritou, aby tranzitná doprava nešla cez mesto," povedala kremnická primátorka Zuzana Balážová. „To, ktorý variant je najlepší, musia posúdiť odborníci. Rovnako aj to, ktoré cesty sú pre Slovensko prioritné," konštatovala.
Práce na výstavbe R3 by mali podľa Jánošíka začať v roku 2016.
Aj keď stále nie je zrejmé, ktorý z jej variantov a kedy by mal Kremnicu od kamiónovej dopravy oslobodiť, Jánošík potvrdil, že práve to je jedným z hlavných cieľov plánovanej rýchlostnej cesty. „Jej funkciou bude okrem iného previesť tranzitnú dopravu inam," objasnil.
(iva)
pondelok 12. 4. 2010 8:16 | Iva Zigová
Čítajte viac: http://ziar.sme.sk/c/5324430/kremnicani ... z0ktQ2Ai66
