22.06.2010
Pre jedných je to mesto, ktoré dalo svetu hokejového génia Žiga Pálffyho, pre iných je to mesto trdelníkov, ďalším utkvie v pamäti pôsobivá historická panoráma s ústrednou siluetou románskej rotundy sv. Juraja, či neďaleký Baťov kanál, kde býva príroda. Koncentrácia turistických atraktivít, ale i podnikateľských možností je v pomere k počtu obyvateľov a rozlohe mesta až nezvyčajne intenzívna. A ešte čosi: Skoro každý kút má svoj regionálny jazyk, no len jediné mesto si doteraz zachovalo mestskú reč. Mesto na Záhorí má svoju skaličtinu. Tu sa inak ani nehovorí – obyvatelia sú jednoducho – Skaličané.
Územný plán mesta a jeho rozvojové trendy
Dynamický rozvoj mesta po roku 2000 urýchlil nový pohľad na mesto. Expandujúci priemysel, ale aj občianska vybavenosť vyústili do spracovania nového Územného plánu mesta Skalica, ktorý bol na mestskom zastupiteľstve schválený v júni roku 2008.
„Vypracovala ho Ing. arch. Monika Dudášová s kolektívom, pričom jeho návrhové obdobie trvá do roka 2035,“ hovorí Ing. Jozef Hlavatý, vedúci oddelenia výstavby a rozvoja mesta Skalica. „Územný plán mesta v primeranej miere zabezpečuje rozvoj mesta vo všetkých jeho oblastiach.“
Dominantou trojuholníkového Námestia slobody je Kostol sv. Michala Archanjela.
Pomocou územnoplánovacej dokumentácie sa darí presúvať výrobné podniky a prevádzky z obytných zón do vymedzených priestorov určených územným plánom. „Považujeme to za pozitívny trend v rozvoji mesta, lebo v centre mesta tak zostáva len časť prevádzok tradičnej polygrafickej firmy Grafobal, ktorá sa však perspektívne tiež presunie do priemyselnej zóny,“ upresňuje Jozef Hlavatý.
Územný plán sa snaží smerovať rozvoj jednotlivých funkcií tak, aby sa navzájom neprelínali a negatívne neovplyvňovali. Priemyselná výroba sa sústreďuje okolo dopravného koridoru za železnicou na severozápade, individuálna bytová výstavba na severovýchode a juhovýchode, hromadná bytová výstavba a nadlokálna občianska vybavenosť (hypermarkety) na juhozápade a západe. Na juh od mesta sa zase rozvíja tradičné vinohradníctvo s typickými „vinohradníckymi búdami“. V súčasnosti sa spracováva zmena územného plánu, ktorá v katastrálnom území Skalica umožní výstavbu fotovoltických elektrární.
Skalica
- Kód: Vybrať všetko
Okres: Skalica
Kraj: Trnavský
Región: Západoslovenský
Rozloha katastrálneho územia mesta: 59,30 km2
Intravilán (zastavané územie): 3,50 km2
Extravilán (mimo zastavaného územia): 55, 80 km2
Počet obyvateľov: 14 861 (k 28. 4. 2010)
Počet obyvateľov okresu: 47 282
Ekonomicky aktívni občania okresu: 27 860 (2008)
Nezamestnanosť v okrese: 10,62 % (k 31. 3. 2010)
Strategické podniky
- Kód: Vybrať všetko
INA, s. r. o.
Grafobal, a. s.
Protherm, s. r. o.
Vailant
Didaktik
Priemyselná zóna, bývanie
Územný plán mesta vytvára predpoklady na rozšírenie priemyselnej zóny o približne 25 ha nových plôch, ktoré zvyšujú atraktivitu celej oblasti.
Povedľa najväčších výrobných podnikov – INA, Grafobal, Vaillant Group Slovakia (Protherm) či Didaktik – v meste pôsobí aj viacero stredných a menších firiem so zameraním najmä na strojárenstvo, polygrafiu, stavebníctvo, dopravu a služby. Poľnohospodársku produkciu zabezpečujú Roľnícke obchodné družstvo a Agro-Kustra.
Územný plán je veľkoryso postavený aj pre oblasť bývania. Podľa Jozefa Hlavatého sa v súlade s ním uskutočňuje výstavba rodinných domov v lokalite Krivé kúty, kde sa predpokladá výstavba približne 250 až 300 rodinných domov. „V priľahlej lokalite Stará šibenica je dlhodobý výhľad na ploche približne 35 ha a začala sa výstavba rodinných domov aj v druhej lokalite určenej pre výstavbu rodinných domov Vlčie hôrky s celkovou kapacitou vyše 100 rodinných domov,“ upresňuje Jozef Hlavatý. „V oblasti hromadnej bytovej výstavby sa v lokalite Lúčky postavilo od roku 2005 vyše 200 bytov, pričom pre bytové domy je v územnom pláne vymedzených vyše 25 ha.“
Doprava
Významným prínosom z hľadiska dopravy bola realizácia preložky cesty II/426, keď bola presmerovaná najmä tranzitná doprava v smere do ČR z centra mesta do dopravného koridoru pozdĺž železničnej trate. Týmto sa významne znížil prejazd vozidiel cez historické centrum a úplne sa vylúčila nákladná doprava.
„Najpálčivejším problémom mesta z hľadiska dopravy zostáva statická doprava,“ tvrdí Jozef Hlavatý. „Narastajúca automobilizácia prináša nedostatok parkovacích miest, a to najmä v centrálnej mestskej zóne, ale i na sídliskách. V minulom roku bol na najväčšom sídlisku Trávniky vybudovaný garážový dom s 80 garážami, rozširujú sa jestvujúce kapacity parkovísk a pri novej výstavbe sa kladie dôraz na budovanie dostatočných kapacít na parkovanie automobilov.“
Revitalizácia histórie a tradičný trdelník
Skalickou históriou akoby prešli takmer celé dejiny Slovenska. V súčasnosti sa revitalizácia sústreďuje do centra mesta, ktoré tvorí unikátna pamiatková zóna s historickými stavbami. Dominantou trojuholníkového námestia je Kostol sv. Michala Archanjela. Zachované je mestské opevnenie a stredoveká uličná architektúra. Sprístupnené pamiatky, ako sú Dom kultúry architekta Dušana Jurkoviča, jezuitský kostol s podzemnými kryptami, Rotunda sv. Juraja alebo Mlyn bratov Pilárikových, môžu návštevníci navštíviť počas letnej turistickej sezóny.
Secesný Dom kultúry pochádza od architekta Dušana Jurkoviča
Významným míľnikom z pohľadu obnovy historických stavieb v meste je rekonštrukcia radnice na Námestí slobody, ktorá sa realizovala prostredníctvom projektu financovaného z Nórskeho finančného mechanizmu.
K revitalizácii historického centra patrí aj nedávna rekonštrukcia komunikácií a verejných priestranstiev v pamiatkovej zóne spolufinancovaná z fondov EÚ, z ERDF, pričom do exponovaných priestorov sa prinavrátili tradičné materiály a skultivovali sa zelené plochy.
Skalica svoje meno i prezentáciu zakladá na zdôrazňovaní tradícií. Miestna špecialita – skalický trdelník – sa dá zakúpiť v priestoroch zrekonštruovaného františkánskeho kláštora, kde sa pečie pôvodnou metódou nad otvoreným ohňom. Skalický trdelník získal v roku 2007 ako prvý slovenský výrobok ochranné zemepisné označenie, riadne zaregistrované Európskou komisiou.
Kultúra a turistický ruch
Výhodná poloha Skalice na hranici s Českou republikou umožnila mestu stať sa súčasťou vodného diela Baťov kanál, ktoré dnes slúži ako turistická vodná cesta a ponúka plavbu motorovými člnmi, osobnými loďami a hausbótmi. Skalica sa tak stala jediným slovenským prístavom na Baťovom kanáli.
Baťov kanál patrí k obľúbeným miestam turistického ruchu
Táto poloha ponúka turistom priestor aj na cykloturistiku a v rámci cezhraničného projektu 4Cykloregio bolo na území katastra Skalice vyznačených 18 cyklotrás a vybudovaných niekoľko odpočívadiel a informačných tabúľ pre cyklistov. Pod vinohradmi ožíva areál 18-jamkového golfového ihriska, ktoré je určené pre všetky vekové kategórie s kompletným tréningovým zázemím.
Dôkazom sloganu „mesto, kde sa žije“ je množstvo kultúrnych podujatí a festivalov organizovaných počas roka. Medzi najobľúbenejšie akcie patria Trdlofest, kde nechýba každoročný pokus o prekonanie rekordu v upečení najdlhšieho skalického trdelníka a Skalické dni plné bohatého programu, atrakcií a zábavy. Unikátnym reťazcom divadelných a hudobných predstavení je letný program ARTleto. Tradičným predstavením sú koncerty chrámovej hudby Musica Sacra Skalica. Počas koncertov Hudba v meste si na svoje prídu fanúšikovia džezu a blues.
Silné stránky mesta
*spracované a schválené strategické dokumenty mesta
*poloha a význam mesta v stredoeurópskom regióne
*dopravná dostupnosť (na Bratislavu, Brno, Viedeň)
*zrekonštruovaná pamiatková zóna a historické pamiatky
*ekonomicky a podnikateľsky stabilné prostredie
*vzdelanostný potenciál vďaka rozvinutému školstvu (stredné a vysoké školy)
*dobudovaný obchvat mesta
*centrum zdravotníctva pre veľkú časť Záhoria
Slabé stránky mesta
*nevyhovujúci stav poľných a lesných ciest
*slabé prepojenie na hlavné diaľničné cestné a železničné siete a uzly
*nedostatočné budovanie nových parkov, verejnej zelene a detských ihrísk
*potreba dobudovania nových a rekonštrukcia jestvujúcich cyklotrás
*nedostatočné kapacity parkovacích miesta na sídliskách
*zlý technický stav objektu a vybavenia nemocnice
*potreba nových športovísk
*chýbajúca kompostáreň na likvidáciu biologického odpadu
Autor: Ľudo Petránsky
Foto: MÚ Skalica, autor
Článok bol uverejnený v časopise ASB
http://www.asb.sk/architektura/realizac ... -4046.html
