Prečo Rusku prekáža tak moc možné členstvo Fínska v NATO. Inak je to aká náhoda, že tu je taká téma s 2 štátmi a obidva sú "len" v EU. A zrovna taká aktuálna téma. Bez ohľadu na to či sa do NATO dostanú, tak si dovolím napísať toho viac, ako sa je možno dočítať, že "ide o predĺženie hranice NATO s RF" a o "sile fínskej armády".
Základom je pozrieť sa do mapy. Kde leží Fínsko a s čím kde susedí v rámci Ruska;
Potom treba poznať základnú štruktúru ruskej armády a jej infraštruktúry. Nepredpokladám, že by väčšina užívateľov tieto poznatky mala ...
Pre Rusko je ťažiskom polostrov Kola.Fínsko je hneď vedľa. (s ich možnosťami) Pre Rusko je základ obrany - aktívna hrozba útoku jadrovými zbraňami. Tie pôsobia ako najväčšie odstrašenie (NATO odstrašuje prítomnosťou v členských krajinách v rámci bojových zoskupení a článkov zaistenej spolupráce etc.) Ruský jadrový arzenál je sám o sebe silný a pre ruské slabiny v podobe veľkých a pustých území je to nevyhnutnosť. Táto jadrová infraštruktúra má ale nejaký základ a pochopiteľne je najjednoduchšie brániť aj útočiť podľa možností lepšie na západe. Na východe Ruska sú zariadenia, ale ruské mestá tam nie sú, nie tie podstatné a zase západné pobrežie Amerík ako potenciálne riziká sú vzdialené a je tam dáždnik USA. (teraz neriešim typy ru- rakiet) Na západe Ruska je blízko EU/NATO a aj ruská aglomerácia obyvateľstva.
Putin svojou agresiou voči Ukrajine dosahuje dlhodobé zhoršenie samotného Ruska z pohľadu jeho záujmov. V obavách o vstup UA do EU (vstup do NATO nebolo na programe) tým hrozí doteraz nemysliteľné Fínsko. Doktrína Ruska je aká je, to rozoberať nejdem. V zásade sa riadia tým za aký čas je možnosť odpáliť raketu s jadrovou hlavicou až do Moskvy. Proti tomu podnikajú kroky. Toto trvá odkedy to tak je možné.
Celá ruská oblasť je za polárnym kruhom. Západná časť polostrova Kola má najhustejšiu vojenskú infraštruktúru pre jadrové zariadenia. Ruská arktická flotila je v prístave Murmansk. Tam je aj hlavná základňa jadrových ľadoborcov, ktoré prerážajú Arktídu. Sú tam početné základne jadrových ponoriek vyzbrojené najmodernejšími medzikontinentálnymi hlavicami, ktoré dokážu doslova dostať sa na druhú stranu sveta. Okrem toho je na tomto území hustá sieť ruských vojenských leteckých základní so strategickými bombardérmi s jadrovým arzenálom s dlhým doletom ako Tupolev Tu 160, Tu 122N a Tu 95.
Polostrov má aj ďalšie vojenské prostriedky a masívne rozmiestnenú armádu, ktorá stráži obrovské nerastné bohatstvo, od baní na nikel po meď, ale sú tam aj vodné elektárne a rybársky priemysel.
Problém Ruska je ale v slabom spojení celej tejto mimoriadne dôležitej oblasti so zvyškom krajiny.
Celý polostrov Kola spája s materským srdcom krajiny len jediná cesta celoročnej zjaznosti a jedna železnica. Z Murmanska na rázcestie nad Petrohradom vedie 700 kilometrov dlhá cesta, ktorá bola až DOTERAZ za geopolitických pravidiel a podmienok celkom bezpečná. Sily NATO (možné sily NATO aj bez jadrových hlavíc) mohli ohrozovať a môžu ohrozovať toto ruské územie len zo severu z Nórska, (kuk hore na mapku) ale táto východisková pozícia nebola príliš perspektívna na necelých 30 km širky vstupnej hranice. Aj keď má Nórsko extra program ochrany práve tejto oblasti, ale ochrany, nie program pre vpád. Rusko vníma hrozby zo svojho uhlu pohľadu.
Lenže v prípade Fínska by sa zásadne zmenila bezpečnostná štruktúra Ruska. Podľa tejto nórskej oblasti
Rusko už dávno nasadilo 2 divízie svojej pozemnej armády na stráženie svojho severného strategického krídla. To je 50 tisíc vojakov, ktorí dávajú signál pre NATO, aby nedráždilo v Nórsku zbytočnými provokáciami a zdôrazňovalo sa tým citlivosť vnímania blízkosti území NATO pri Rusku na severe Európy.
Znamená to, že vstup Fínska do NATO zbúra bezpečnostnú rovnováhu polostrova Kola a celé toto územie pozdĺž fínských hraníc sa stáva až nemožné ubrániť podľa ruskej koncepcie hrozieb v tomto ponímaní. Sily NATO by mohli kedykoľvek odrezať z Fínska ruské dopravné cesty do Murmanska na minimálne stovke miest naraz a zase podľa ruskej logiky s akou pristupujú k obrane voči NATO by celú zónu s hranicami a tieto dopravné cesty chrániť skoro 1 milión vojakov a to je nemožné. NATO by pritom podľa Moskvy nemuselo použiť väčšiu armádu, stačilo by niekoľko menších sabotážnych skupín (obrátené garde, čo doteraz robí Moskva inde) by dokázalo v tejto extrémne zalesnenej územnej oblasti odrezať železničnú, cestnú. komunikačnú aj elektrickú infraštruktúry a bez stopy zmiznúť medzi borovicami. Tým by sa najväčší vojenský a jadrový potenciál Ruska úplne odrezal od zvyšku krajiny a tá by bola v existenčnom ohrození.
Fínsko podpísalo s UK zmluvu o ochrane, kým do NATO vstúpi. Takže rétorika Moskvy posledné týždne je o tom, že by Moskva mohla odpáliť pár rakiet na UK na pár elektrární (nerobím si srandu) a odstaviť aj UK. Tak premýšľa Rusko svojimi mediálnymi výstupmi. Fínsko už Rusov raz vyhnalo ... v zimnej vojne 1939/1940, ktorej priebeh napokon presvedčil Hitlera, že porazí Moskvu. V skratke ale ide o to, že Fínsko odstúpilo hlavne územia na svojom JV, len minimalisticky bol kladený nárok na sever a stred. Sovietsky Zväz samozrejme vojnu nevyhlásil, to sa len Stalin rozhodol, že niečo dosiahne. Takže Fínsko skúsenosť má.
Odvtedy sa ale zmenila koncepcia fínskej armády aj povinnej služby. A bola idea, že sa zmenilo chovanie Moskvy. Predstava vstupu Fínska do NATO budí v Moskve až paniku. Vo výsledku sa tak ale ocitnú jadrové hlavice možno aj tam, kde ich dnes Rusko (asi) nemá. Pointa pre vysvetlenie bola inde, no súvislosti je nevyhnutné chápať obojstranne.
Vstup Švédska by umocnil túto hrozbu z pohľadu logistiky celého severu, pretože Švédsko je inak zaľudnené a má ďalší prepojovací potenciál. Hoci jeho výdavky na zbrojenie sú v polovici minima NATO.
Turecku prekáža skôr Švédsko než Fínsko, aj čo sa týka doterajších prekážiek, ktoré ale možno pôjde odstrániť na tlak USA a ústupky voči Erdoganovi. Ten je stratég sám o sebe. Využíva oslabenú pozíciu Moskvy pre svoje hry v Sýrii. (NATO v Sýrii Moskve tiež nevyhovuje aj keď to nie je o NATO, ale o Turecku as tureckej menšine žijúcej v Sýrii). Prezident Chorvátska, ruský proaktivista avizuje, že je proti vstupu týchto krajín do NATO. To je ale tiež skôr dopad miestnej politiky (urazený prezident vs. premiér).
Bez ohľadu na to, aký by bol vývoj, tak takéto sú súvislosti. Pred vpádom Ruska na Ukrajinu bola podpora pre vstup do NATO okolo 30-35%. Dnes je 2x taká. Pretože zmluvy a dohody sú pre Moskvu ničím ... Načasoval si to Putin sám. Na rozdiel od vývoja na UA sa dá skôr odhadnúť udržanie záujmu vstupu do NATO pre tieto krajiny.
A zase tu zohráva priamy vplyv iba hrozba odrezania dopravnej infraštruktúry a nemožnosť ju ochrániť. Čím sa oslabí zvyšok Ruska ... a vôbec nejde "až o tisíc km spoločnej hranice", to je až "druhoradý aspekt".
súvislosti NATO a UA so SR s prítomnosťou ruskej armády na UA: https://www.dialnice.info/viewtopic.php ... 15#p248515 (dlhšie čítanie)